Learn Erzya

Eŕmeź

Jakov Kuldurkajev

EŔMEŹ

Jovks kezëreń pingede

UŠOTKS

Avoľ viŕ aťa virsë sejeri,

Ovtoń vajgelsë ejkakšt tandavtni –

Te pižni isťa veleń ozaťa,

Veleń ozaťaś purnï erźatneń.

Son marize škanť, son učize činť:

Jaki veleva, vannï kudova,

Mučki kardazga, vešni utomga –

Son vese velenť kuvalt jakize,

Kuvalt jakize, troks-troks čijnize.

Veleń aťatneń vese purnïnze,

Vese purnïnze dï meri sïnenst:

– Škaś a vasolo, se škaś malaso.

Pŕank tïń anokstïnk Paznëń oznomo,

Paznëń oznomo, estenk kištneme.

Kočkado, erźat, jamksoń purnïćat,

Varšado, erźat, pureń tejićat,

Mujede, erźat, jamoń pidićat,

Kučodo, erźat, tarkań pirićat.

A čiń kočkića anśak monś kučan, –

Se a tïnk teveś, se monseń meleś!

Erźat śukońasť – aťaś karšozost.

Sokardavsť erźat: kotkudavks kaškiť!

Pirejak piriť, purejak tejiť,

Jamksostkak purnaź, revestkak keršaź,

Kaznestkak eraź, langostkak oršaź:

Anśak val učiť aťanť pelde sïń.

A kapši aťaś, ašti kudoso,

Valskeń perť uči ta-kiń pakśasto.

Panžovś kenkšezë, sovaś jovtïća.

Sovaś, śukońaś, karmaś jovtneme:

– Pando pŕas lisniń, tumo pŕas kuzniń,

Mon kuvaťs vannïń, mon kuvaťs vešniń,

Vese menelenť seľmsëń mučkija:

Kosojak araś ve peľgak, pokšťaj,

Anśak čiś ašti, ašti śkamonzo,

Menelenť langso sehte kunškaso,

Teke pokš kuda tejteŕ maksomsto.

Sestë ozaťaś sïrgaś karmavtoź:

– Jutak velevanť, jutak sejereź,

Terdiť erźatneń Paznëń oznomo,

Paznëń oznomo, estest kištneme.

III

Vaj, sïrgasť erźat paznëń oznomo!

Velenek sïrgasť: ejkakštkak ezť kadt.

Kotkudavks kaškiť, pizemeks piziť,

Moliť kijava – sureń kuvalma.

Pačkodsť ve kirašks – purdasť ve jonov,

Pačkodsť omboces – veľavtsť viŕ pelev.

Virenť kunškaso piŕaź repešťa,

Sonzë potmozo paro oromška,

Panžoź kenkšezë uči erźatneń.

Moliť erźatne kortaź-čoledeź.

Jutaś ikelceś – kenkšenť teťkize,

Sovaś mejelceś – parste selgize.

Dï purnavsť vese ozaťanť peŕka,

Tapardïź sonzë śadoškań kirda.

Učiť erźatne, veľkssëst čiś ašti,

Tekeń kis son lisś Surań potmakssto,

Surań potmakssto teke nalkške lisś.

Vaj, son jon ulneś! Vaj, son vańks ulneś!

Vatkań al teke erźań komorso...

Vanïľ pejedeź, kaziľ sïrnesë.

Kuvaťs ozaťaś ašteś čaťmoneź,

Mejle čalgaś vesť, kajaś pŕas paća,

Sajś son šumbra kši krandaz čaroška,

Verev kepedsï, činteń nevtnesï,

Modas tokavtsï dï oznï Paznëń:

– Čipaz, kunsolok, maŕak!

Ton, marićaś, koda tikše kasï,

Ton, nejićaś, koda pešte panži,

Ton, merićaś, merť Mastorpazonteń

Čačmodo: śuroń-śuroso, tuvoń-tuvoso.

Kadïk raštïť lišmenzë, skalonzo, revenzë.

Miń toneť makstano vaseń kši.

Ton minenek makct šumbrači.

Jakavtovsť aťanť vese tevenzë,

Vese valonzo, vese kojenzë,

Sajś son pokš keče, peškse purede,

Vese simize, vese uvtize.

Aťadonť mejle vese erźatne

Karmasť jutamo, kečenť kosťamo.

Sïń simiť, erźat, sïń jarsïť, erźat, –

Simiť – irediť, moro seŕgediť:

– Udalaś ťakaś śuroń viďmede –

Śurozo čači keveń pando pŕas,

Udalaś ťakaś lišmeń andomo –

Lišmenzë kuziť vide piče pŕas.

Udalaś ťakaś mekšeń kirdeme –

Mekšenzë livtiť lija mastorov,

Dï medenť targiť morgov palkasto.

Udalaś ťakaś kareń kodamo –

Kodaź karezë karmi pejdeme.

Sekeń kis sonzë večksïź tejtertne,

Večksïź, palasïź dï kutmordasïź.

Lotkazevsť ćorat moroń moramsto,

Seŕgedevsť avat čova vajgelsë:

– Vaj, erźań avat, vaj, erźań tejterť!

A simiť pijat, a jarsïť kašat –

Irediť tejterť sïnsest morodo,

Peškediť avat paro valodost.

Vaj, a maštïť sïń rućań vikšneme!

Anśak rućasost vikšneź aťakštne

Avakštnëń marto tujiť jakamo.

Karmiť kočkseme čova vikšnevkstnëń.

Vaj, a maštïť sïń pangoń tejeme,

Anśak pangozost kovśkak śukoni.

Morado, ćorat, čiś prok odiŕva,

Vanï langozonk, vanï pejedeź,

Nať, songak iredś?..

Lotkazevsť avat, karmasť jarsamo.

Eľakadsť ćorat avań morodonť,

Koda kirńavtïť, koda seŕgediť:

Kištede, tejterť, čiś prok od ćora!

Vanï langozonk, vanï pejedeź,

Kočki tïnk jutksto vejke odiŕva.

Tïnk jutkso uli, uli ve tejteŕ.

Sonzë čamazo čidenť večkeviks,

Sonzë čerenzë čudiť meľganzo,

Sonzë pangozo kovdonť kičkere,

Sonzë rućazo vikšneź meneleks:

Son teštev, teštev dï kovov, kovov!

Varštat sonzë langs – stuvtsak menelenť.

Vaj, erźań tejterť! Vaj, erźań avat!

Tïń se tejterenť nevtink minenek,

Targink čiń karšo minek ikelev,

Kadïk sijadï činťkak seľmezë!

Kadïk son činteń kazi pŕas paća.

Lotkazevsť ćorat, karmasť simeme.

Ijargadsť avat, ijargadsť tejterť –

Ćorań morodonť sïń mik pokordavsť.

Koda kočkiť sïń kazneń kazića,

Koda sajiť sïń mazïj pŕas paća!

Vetiť kazićanť. kandïť pŕas paćanť,

Moliť čiń karšo, morïť pejedeź:

– Jarde, vanodo seľmenk sijadoms.

Konań seľmenzë vasńa końaviť,

Seń sedejezë lijaks kajseti.

Se a pejdića, se a naŕgića...

Seń karšo ćorat morïť muskoľaź,

Śaldïť pŕas paćanť, pejdiť kazićant:

– Te nej meń kazne, meń te pŕas paća!

Koso ašozo? Koso mazïzë?

Teke čakšpaća nuźaks kudoso.

Maksïnk tuvoneń,

Kadïk nartnesï mazï čamanzo.

Vese pejediť. Vireś raki mik.

Lotkazevsť ćorat, avatkak lotkavsť.

Vireś lužakadś erźań morodo,

Erźań vajgelde viŕganť gaj moli,

Nileńgemenev gajeś lazovi.

Lotkazevsť erźat. Tejnems a mezť tenst.

Purestkak simevsť, jamostkak koršavsť,

Kašastkak sëvevsť, morostkak moravsť,

Anśak kadovś nej sïnenst jovks jovtams.

Ki tenst jovtasï? Ki tenst ladsesï,

A karmindeŕaj sïre Duvarma?

Sondenzë baška jovksoń jovtneme

Kijak a maštï mastoronť langso.

Anśak Duvarma jovksonť sodasï,

Anśak Duvarma jovksonť veťasï

Kuva eŕavi, sedej malava.

Seks purnavsť erźat Duvarmań peŕka,

Seks isťa učiť sonzë valonzo,

Teke al učiť: nileź nilevliź.

Anśak Duvarma pŕanzo čaravtï:

– Meń mon jovtnićan? Teči simiń mon,

Teči irediń: kelem pongoni,

Valom pupordi, jovksom tapavi.

Kadïnk jovtasa ijeń polavtoź,

Ijeń polavtoź – teke tarkasonť.

– Ijeń polavtoź živ ton a uľat:

Ton pek sïrediť, ton pek kaladïť,

Babat kuloś tonť, kiskat sïredś tonť,

Sïredś tonť kiskat, idemgadś katkat,

Kadoviť, pokšťaj, anśak śkamot ton.

Kineń ton taštat? Kineń ton vanstat?

Kulat – kadovi apak jovta son.

– Kadïk kadovi! Kadïk naksadï,

Kadïk naksadï monseń sedejsë!

Mon a jovtasa, mon a kalavtsa.

Kodak jovtasa mon se jovksonť tenk,

Ledi melezënk vaseń eŕamoś.

Ava lomantne – lavšo sedejtne –

Karmiť rangomo, seľveď pots vajiť.

– Vaseń eŕamoś kineń meľs ledi?

Vaseń škatnestë erźań lomantne

Jakilť nulaso, tundoń veŕgizt prok,

Jarsïlť makšodo, oznïlť tuvoneń.

Langsost ruzt ardtnilť, virstë pengť usksilť.

A snartnilť erźat pŕast kepedeme,

A maštïlť erźat “orgodť” seŕgeďme. –

Sokardavś aťanť sestë sedejzë,

Kirńavtsť seľmenzë, panžovś kurgozo:

– Juksnink viť piľgem, targink nudejem!

Keršenť kalavtïnk – mujink moń śurom!

Mejle ojsede sede malavan

Dï kunsolodo, mezť tenk mon jovtńan.

VII

Tapardïź erźat jovksoń jovtnićanť

Śadoškań kirda! Sur a jovkstavi,

Sur a jovkstavi erźań jutkova:

Neŕkstak uroso – urośkak sivi!..

Aštiť peŕkanzo, učiť valonzo:

Ejkakšt ozadot, avat pulźadot,

Tejterť nuvargadsť, ćorat videlgadsť,

Čuvtnëjak virstë sede malav sasť,

Aťanť pŕas komasť, lopast talakadsť,

Kunsolïť erźat, pilest šoždalgadsť,

Karmasť panžovmo, panžovsť potmaksos,

Vese kunsolosť dï ezť leksejak.

Vedtnejak lotkasť, tikšeśkak eź kast,

Menelśkak komaś.

Maŕaviľ anśak, koda sedejtne

Sedejak kapšaź karmasť čavomo,

Bïzakadsť nudejť, ušodovś jovksoś.

Nudejś ušodï – keleś jovtasï.

Se teveś, ejkakšt, sede ikeľksëń,

Makšodo tašto, tokamskak a jon.

Vaj, ersilť-aštilť sede ikele

Erźań aťatne, monseń jalgatne.

Sïń erilť-aštilť vireń kunškaso, –

Vireś śavoriľ, komiľ langozost.

Sïń erilť, erźat, Surań kuvalma.

A Suraś čudiľ vitstë jutkovast,

A murdïľ Sura kovgak ve jonov,

Kovgak ve jonov – lija mastorov.

A sodïľ Sura, kosto son čačiľ,

A sodïľ Sura, kozoń son maštïľ.

Anśak son sodïľ erźań mastoronť,

Dï śuro čačiľ erźań mastorso...

Vaj, čačiľ, čačiľ, modaś menďaviľ,

Modaś menďaviľ śuroń stalmodonť.

Vaj, a jovtavi dï a nevtevi,

Dï tïnenk, ejkakšt, prevs a sajevi!

Sïnst lišmest ulnesť andoź – ciť merilť,

Andoź – ciť merilť, ardïlť – jondoldïlť.

Sïń sejilť-rakilť vijev purgineks:

Sïnst sejamodo, sïnst rokamodo

Vireś sork-meriľ, vedeś žoj meriľ.

Menelś tandadïľ, teštne peverilť.

Sïnst tuvost ulnesť – modań pačk nejilť,

Nersëst sokardïlť – tumo śavoriľ,

Tumoś śavoriľ, sëŕaś keveriľ

A galat-macejť, a jakśargt-sarazt, –

Setneń ki lovnïľ?!

A erźań ćorat, erića boďat,

Sïń vijevť ulnesť dï šumbrat ulnesť,

Sïń ovto lepštilť dï veŕgiz povilť.

Tujilť čijneme – sasïlť numolo.

A erźań tejterť, mazïj čiń cećat,

Jakilť čoledeź, vanïlť -pejedeź,

Ćora jutkova ujilť jakśargoks.

Vaj, a jovtavi dï a nevtevi,

Dï tïnenk, ejkakšt, prevs a sajevi!

Sijadïlť seľmest mokšoń ćoratneń.

Konatne erilť

Mokšanť kuvalma.

Sïń erilť, mokšot,

Erźatneń marto

Apak śovnokšno:

Erilť ve prevsë,

Pijilť ve tolso, lakilť ve versë.

Konatat sïrksilť sïnst langs ťuŕkšneme,

Sïrgilť vijevstë – tujilť verevstë.

A sede mejle, koda sïrgakšnosť

Erźa mastorov erźa-mokšo langs

Ruzoń kavto kńazť,

Konatat ulnesť ťamakaks tejeź.

Vaj, sede mejle kijak a sïrgiľ.

Pelilť mokšodo, sornïlť erźado.

Koda poj lopaś keľme varmado.

Mezeń kis isťa? – tïnś čaŕkodťado!

Vaj, jaksilť mokšot erźań mastorov!

Sïń ojsilť, mokšot,

Suranť čireva,

Dï morïlť, mokšot, mokšoń moroso.

Dï sakšnïlť jala mokšoń tejtertne

Surań čiresë čamań šľakšnomo,

Čamań šľakšnomo, cećań kočkseme.

Ulnekšneś vejke tejtertneń jutkso

Son mazïj, mazïj... avardems mazïj!

Se valtnëń karšo ta-ki seŕgedevś,

Ta-ki jortototś tejtertneń jutksto.

Aťanť ikelev lisevś ve tejteŕ,

Lisevś ve tejteŕ, araś ve jonov.

Meri aťanteń:

– Mondeńgak mazïj?

– Tondeťkak mazïj!

Iľast sa kežeť.

Sonzë rungozo kilejde videľ:

Sërenzë kuvalt vide kilejtne

Vanïlť sijadoź. –

Anśak pŕadïnze aťaś neť valtnëń,

Tejtertneń jutksto lisevś omboce,

Lisevś omboce, sedejak mazïj.

Meri aťanteń: “Mondeńgak mazïj?”

– Tondeťkak mazïj! Iľast sa kežeť.

Sonzë molevtte kiś videlgadïľ.

Čalgamodonzo tikšeś kepetiľ.

Kozoń son čalgiľ – tataška lisiľ.

Anśak pŕadïnze aťaś neť valtnëń,

Tejtertneń jutksto lisevś kolmoce,

Lisevś kolmoce, sedejak mazïj.

Meri aťanteń: “Mondeńgak mazïj?”

– Čidenťkak mazïj! Vese komado!

Vaj, se tejterenť, nekak, Čipazoś

Vanstïľ estenzë!

Son – se tejtereś – ulneś Purejšań,

Sonzë lemezë ulneś Kotova,

A se Purejšaś ulneś mokšoń pokš,

Ulneś mokšoń pokš mokšoń mastorso.

Son ińazoroľ, son modań kirdiľ,

Son modań kirdiľ, son tenst Paz nevtiľ.

Ve sur kepediľ – vese čaťmonilť,

Panžiľ kurgonzo – vese kunsolïlť,

Meze son meriľ – końas čapiliź.

Lisniľ Purejša anśak pokš čine.

Terdiľ Purejša anśak ve lomań,

Anśak ve lomań mokšoń-mastorsto.

Terdiľ ve lomań, jovtïľ vejke val.

Son śupav ulneś, son vijev ulneś; –

Vaj, kortïlť valso dï jovtnilť jovksso

Purejša langa lija mastorga!

Sonzë tejterzë Surań čiresë

Jalganzo marto večkiľ vedenť langs

Jala vanomo. Vanïľ potmaksos,

Nejiľ eś pŕanzo, nejiľ, pejediľ,

Kortïľ eśkanzo: “Mazïjat, vadŕat,

Ašťat jovksoška. Anśak a lisi

Toneť mirdine tonseť konďamo”.

Marize sonzë isťa kortamsto

Erźań od ćora Suranť čiresë.

Se ćoraś ulneś sïre Purgasoń.

A se Purgasoś ulneś erźań pokš,

Ulneś erźań pokš erźań mastorso.

Večkiliź sonzë vese erźatne,

Videčiń kisë dï valoń kisë.

Nililiź erźat sonzë valonzo,

Vatkaź al ladso...

A tonavtïľ son kińgak kolneme,

Eŕva kiń večkiľ teveń kis anśak.

Pek son kol ulneś teveń tejmede:

Teke guj moliľ tevtneń jutkova,

Tevenť tejilse vakska jutamsto.

Anśak a večkiľ lamo kortamot:

Jovtï vejke val – makssï kedezëť,

Jovtï omboce – putsï kurgozot.

Sonzë langanzo lija mastorga

Kortïlť salava, toškilť udalga.

A sonzë pingstë erźań moda langs

Lija mastoroń narmuńgak peliľ

Čalgams ve piľgsë.

Sonzë veťamsto karmakšnosť erźat

Parste erseme, ožas lekseme.

A ćorazo mik teveń keľs maštïľ,

Teveń meľs sodïľ, teveń pots soviľ,

Eŕva mezť tejiľ, eŕva mezť noldïľ,

Merilťkak Eŕmeź sonzë ejstënzë.

Son veďgevť teji – teke livťamkat,

Puvak karšozost – tujiť čaramo.

Teji venč son tenť, ozak ejzënzë,

Penčsë auldak – tujat ujeme.

Isťamo ulneś ťakaś Eŕmeześ.

Sisem ijesë tejevś kuzneceks,

Kavkso ijesë nejiź kolčinzë:

Tejś son śanaka staka kivestë,

Verev jortïze – karmaś livtneme,

Narmuń jutks kadovś.

A sonś Eŕmeześ aštiľ moroška!

– Mondeńgak mazïj? – kirńavtś od ćora

Ćoratneń jutksto aťanť ikelev.

– Tondeťkak mazïj! Iľast sa kežeť.

Sonzë čamazo čidenť mazïjeľ:

Palïľ, čiks palïľ; eždiľ ve jondo,

Tejteŕ langs varštïľ – sedej solavtïľ.

Son vijev ulneś dï šumbra ulneś.

– Mondeńgak vijev? – kirńavtś od ćora

Ćoratneń jutksto aťanť ikelev,

– Tondeťkak vijev! Iľast sa kežeť.

Sonzë kundavtto lišme pulźaviľ,

Lišmeś menďaviľ sonzë ikelev.

Čijeme tujiľ – sasïľ numolo...

– Mondeńgak bojkaľ?! – kirńavtś od ćora.

Ćoratneń jutksto aťanť ikelev.

– Varmado bojkaľ! Vese lanďado!

Iľast sa keženk. Kirdink sedejenk.

Son čijme tujiľ – varmaś kadoviľ...

A ukšnomodo teke kal ulneś...

Vaj, a jovtavi dï a nevtevi,

Dï tïnenk, ejkakšt, prevs a sajevi!

Kodak marize isťa kortamsto

Erźań od ćoraś mokšoń tejterenť

Novolsť kedenzë, tandadś sedejzë,

Karmaś sornomo kundaź narmuneks,

Piksterdi sedej, kišti tol potso,

Avardi Eŕmeź, nilni seľgenzë.

Kiŕgaparezë peškedś seľvedte:

– Nilnesïń kodajak seľvedeń,

Vejkejak tenť a nevťan,

Kopordan vesť Surań keľmede,

Kedsëń auldan, tujan.

Tujan śkamon kadoń kijava

Seľvednek-meznek tujan,

A meŕan, kodamo sedejem,

Mezejak tenť a meŕan.

Pejdize sonzë moraź tejtereś:

– Vaj, leľaj, leľaj, leľaj,

Mejsë keleť vadnik?

Isťa iľa kengeľa,

Isťańa a ladi!

Mon tenť avoľ langańan,

Ejsëń vačkań jožot:

Kineńgak a mańavan.

Vant, kodamo jožovan,

Seľmeńgak mik ožot...

Morazevś Eŕmeź sedejak veŕga:

– A kengeľan tenť, sedej sardïne,

Talakadïń mon, kodak nejitiń...

Ašťan ikeleť, mon a tujevan.

Poj lopaks sornan, varmado nuŕan.

Vizdelgadś sende sëťme Kotova,

Komaś mastorov cećań vešneme,

Kepedś ve ceća, karmaś moramo:

– Seźan ceća, kajasa veďs,

Vajindeŕaj – uli a pars.

Uli moneń meńgak avaŕks,

Pongś pingem a paro keďs...

Seźan ceća, kajasa veďs

Iľa vaja, čejereńgaŕks,

Neďak tikšes, tapavt tarads,

Iľa vaja, iľa vaja!

Kajize cećanť čudi vedenteń,

Eź ujevť cećaś, vajaś potmaksos.

Talakadś sende mazïj Kotova,

Lovtaškadś sonzë koctoks čamazo

Dï apak peksta kadovś kurgozo.

Purnïnze naćas vese jalganzo,

Lepštize kedsë eś sedejenzë

Dï sede kurok martost tuś kudov.

Mokšoń tejtertne seľmstëjak jomasť,

Eŕmeź tujmezëst jala a kemi.

Nejaviť tenzë, maŕaviť tenzë,

Čarïť tejtertne sonzë ikele,

Morost kajsetiť sonzë pileva.

Peleves ašteś seke tarkasonť,

Ta-ki kundïze sonzë lavtovdo.

Varštaś mekevlank... ašti avazo.

Ašti avazo sonzë udalo,

Kortï peńaćaź čovonezënzë:

– Tesë mezť tejńat, čavo čiresënť?

Gujneńgak, ćoram, ton a mujevat...

Koda tandavtïk sïre sedejem...

Sezevś vajgelem toneť sejereź.

Sťak sede kurok testë, ejednem,

A paro tarkas, ćoram, ozaviť.

Sede ikele va te tarkasonť

Eŕva čokšnestë Surań potmakssto

Lisniľ veď ava, karmiľ rangomo.

Avardiľ tesë, koľgiľ kilejeks.

Erźań od ćorat sonzë mariliź.

Mańavilť, čijilť sonzë kis pškaďme.

Čijevilť ćorat va te tarkanteń,

Lotkavilť tezëń, kona pačkodiľ.

Aštiľ ikelest štapo tejterne,

Ašti isťamo, varštat – iľavat.

Keleť kundatï sonzë mazïde.

Ašti nusmańa, kortï eńaldoź:

– Tesë ekšeliń... ćora nejimim,

Sajize son moń paro panarom,

Stomka tarkanteń sonzë kajize.

Koda liśan nej paro lomań jutks?

Seľgenesamiź nej moń ćoratne,

Čamam tejsïź sïń načko kijaksoks.

Iľamiź makst tïń, erźań od ćorat,

Mujink panarom, targink potmakssto.

Kona targasï – se mirdem uli.

Mańaviľ lija erźań od ćora

Suras gľonkadiľ – tosko kadoviľ.

Karmiľ elneme Surań tejtereś,

Karmiľ pejdeme veŕga vajgelsë.

Dï purgilinze vedsë ćoratneń.

Vaj, iľa jaka tija, ejednem!

Iľa tej moneń sedej riznëmat.

Sajize kudov sonzë avazo,

Veti ejsënzë, oznï kisënzë.

Eŕmeź meľganzo moli sastïńka.

Kudos sovamsto, verev kuzemstë

Kuvaka maŕavś tenzë kustemaś:

Čalgi ve piľge, karmi lekseme,

Čalgi omboce – lotki ojmseme.

Ulneś kustemaś kolmo čalgamos,

Kolońgemenškas maŕavś Eŕmezneń.

A čavi Eŕmeź molotkasonzo,

A gajgi sonzë nakalinazo.

Peznasť seľmenzë vanoź ve tarkas

Dï kuvakasto arseź se langa,

Kuvalgadś sonzë mazïj sudozo.

Redize sonzë isťa arsemstë

Sïre avazo dï meri tenzë:

– Mezť arśat, ćoram?

Meks nusmakadïť?

Meze praś pŕazot, sovaś potmozot?

– Sëredi, avaj, umok sedejem,

Škań-škań maŕavi, koda son kuvsi.

Mejsëjak moneń son a lacevi –

A psi kedsë, a valso.

Anśak mezde karmaś sëreďme,

Jovtamskak toneť a jon.

– Sodasa ormat, – meri avazo, –

Iľa meľavto, meńksëś mujevi.

Moľan teťateń, sonzë kortasa.

Kučtano lomań lija mastorov,

Mutano tejteŕ inzejde mazïj.

Jakaś avazo, kortaś teťanstëń,

Kučnesť ve lomań – čavoń kedť veľavtś,

Kučnesť omboce – mekevgak eź sa,

Mekevgak eź sa, kuľajak eź pačť.

Kundïnze Eŕmeź part ajgoronzo.

Kildinze son sïnst varmań krandazos

Dï kuvtulk anśak ejsëst sonś pačkodś,

Purejšań kudos sovaś pejedeź.

Vansï – Purejša ašti ozado.

Kudonť kunškaso teke Čipazoś,

Śadoška lomań sonzë peŕkanzo

Nimiľavks livtniť – jakiť meľganzo,

Vanïť melenzë.

Komseška todovt leksiť alonzo,

Vejkejak anśak ejstëst a meni

Purejšań aldo.

A sonś lengť laznï viška pejelsë.

Eŕmeź śukońaś, jovtaś vejke val.

Vansï, Purejšań panžovś kurgozo:

– Mezť jakat, ćoram?

Dï ton kostońat?..

Eŕmeź jovtïze tenzë lemenzë,

Jovtïze, kije sonzë teťazo,

Dï meze tenzë anśak eŕavi.

Vaj, a kapšiľ pek mokšo Purejša

Valoń jovtamo!

Sonzë valozo aštiľ lomanška.

Lazï ve lenge, lazï omboce,

Mejle stambarnë karmaś kortamo:

– Toneť tejteŕ mik, ćoram, eŕavi?

A moneń anśak cekanźurïne,

Kona sonś maštï kareń artneme.

Mon večksa, ćoram, kareń kodamonť,

Dï a večksa pek kareń artnemanť.

Ki mujsï moneń se cekanźuronť,

Anśak seń marto karman kortneme

Tejterem langa.

Ulindeŕaj, ćoram, meleť sajems tejterem.

Kadïť ajgorot, maksan palka tenť.

Livtťan ortava, pakśas veťatan.

Kolmo kiť nevťan čavo pakśaso.

Sïrgak seńga ton, konata tuji

Anśak melezëť...

Nusmakadś Eŕmeź, tandadś, talakadś,

Tejems a meze. Sajize palkanť;

Kumažanzo troks vesť-kavksť mendize –

Keme a keme sonzë jožozo, –

Dï tuś martonzo kelej ortava.

Pakśań kunškaso kolmo kiraškso

Čarakšnï Eŕmeź anśak śkamonzo.

Pakśaś valańa, vatkaź kiśke prok,

Mezejak araś čavo pakśasonť:

A tarad sornï, a nartemks nulnï –

Oźaznëń ozams mik a meze langs,

Anśak troks-trokska, teke veľamot,

Pakśanť langs kajaź kolmo kiť aštiť.

Čarakadś Eŕmeź. Čarïť prevenzë,

Końavsť seľmenzë, pŕazo stakalgadś.

Putïze pŕanzo tumoń palkanť langs,

Matedevś son sesk, lepšťaź kevsë prok.

Azdan zńars udoś. Anśak sonś sodïľ.

Peleve škane modaś sorakadś,

Modaś sorakadś, Eŕmeź sïrgozevś.

Maŕasï Eŕmeź, modanť potmova

Ardïť krandazso, ardïť goldorso.

Varštaś ve kinť langs,

Vansï: kijavanť ardï tuvoso

Sïre babine, nučkaź pekine

Dï tuvonť pani tumoń peťkelsë.

Targize Eŕmeź tumoń palkanzo,

Tumoń palkanzo – čuvtoń jalganzo.

Pirize son kinť tumoń palkasonť,

Lotkazevś tuvo, kepetetś baba,

Dï panžovś babanť čombaź kurgozo:

– Noldamak, vežnem, eta erdekstan!

Erdekstï – baba – modań pačk noldï.

Seń karšo Eŕmeź anśak pejedi.

Maŕasï babaś – peleve škazo:

Kurok seŕgediť aťakšt moramo,

Evkstavi baba, kodak seŕgediť,

Veduvamstonzo.

Targasïź sonzë vedunčinť kisë

Kavto seľmenzë kivanť jutïćat.

– Noldamak, vežnem, meze vešť, maksan,

Anśak iľamak aťakš morams kirdť.

Seke eŕavkšnoś anśak Eŕmezneń.

Valtnë sïnś kirńavtsť panžoź kurgstonzo:

– Moneń eŕavi cekanźurïne,

Kona sonś maštï kareń artneme,

Anśak altïk teń, seske noldatan.

– Vaj, meze, vežnem, toneť eŕavi!

Esteńgak moneń se a pongoni,

Dï toneť, ćoram, nať, savi jovtams,

Ozak ikeleń, sajik peťkelenť

Dï porksak tuvonť ečke peťkelsënť.

Sonzë paneź moń kedeńgak novolsť,

Sonzë langs pižneź, kurgomgak puvorś.

Ozakšnoś Eŕmeź babanť ikelev,

Sajnize tumoń staka peťkelenť

Dï kravtï tuvonť, koda eŕavi.

Vireń kunškaso ašti kudïne,

Makšot peveriť sonzë potstonzo:

Son beŕań, beŕań – anśak ojmezë,

Tokik ve surso – seske kaladï.

Lotkazevś tuvoś kudonť ikelev,

Morazevś kenkšeś sejań vajgelsë,

Apak tokak sonś karmaś panžovmo.

Andï Eŕmezeń babaś salmado,

Simdi ejsënzë iseń pozado

Dï tarkanť acaś ezem pŕas tenzë,

Pŕa veľksëzënzë kuloź aťakš putś.

A udï Eŕmeź: vanï. Mezť uliť?

Peleve škane vireś rakazevś,

Veľmeś aťakšoś, vačkodś śolmonzo,

Vačkodś śolmonzo, karmaś moramo,

Morazevś aťakš dï mekev kuloś.

Puvtïze babaś sestë Eŕmezeń,

Kenkška livtize, kinzë nevtize.

Kerš zepezënzë kajaś kšni peľkske.

Viť zepezënzë putś son kev peľkske.

Vedsë purgize dï meri tenzë:

– Va te kijavanť... maštomazonzo...

Pongi peńka tenť, tenzë śukońak.

Kiś veťatanzat neške pires tonť.

Neške piresënť moń leľam eri,

Son mondeń vedun: modanť pačk neji,

Se ćokanźuroś sonzë kedsë nej.

A koda toneť se ćokanźuroś

Pongi kedezëť, – se a moń teveś.

Ematotś babaś valtnëń pŕadomsto.

Moli ikelev Eŕmeź kijavanť.

Puporďaś son vesť tumoń peńkań troks,

Sťaś dï śukońaś tumoń peńkanteń.

Sevateń karšo sonenzë peńkaś

Eś kuťmerstënzë kšiška sej lutaś.

Sajize Eŕmeź sejenť peńkastonť

Dï tago moli seke kijavanť.

Tejalgadś kizë, veľavtś kaŕksëška,

Lotkazevś Eŕmeź, molems a kov nej.

Karmaś vansneme: vansï – ve jono

Sťavtoź ologa, ologanť pŕaso

Piśmar kudoška vanï sonzë langs

Lišmeń pŕa kolgan – ašo lovaža.

Nejize sonzë se pŕa lovažaś,

Karmaś sejamo sardov vajgelsë.

Marize aťaś sïćanť činenzë.

Noldïnze vese kežev mekšenzë.

Bizakadsť mekštne virenť kelesë:

Vajgeľbe kijak tenst a molevi,

Lisiť pačkat sïń, vitstë seľms livtiť,

Targavolť jala seľme lomanenť.

Ledś Eŕmezeń meľs sejeń kočomoś.

Targaś ve zepstë Eŕmeź kšni peľkske,

Omboce zepstë targaś kev peľkske,

Vejs-vejs tokinze – tantej čine tuś.

Kačakadś vireś sej kačamodo.

A peli Eŕmeź, moli ikelev!..

Neške piresënť ašti kudïne,

Śadoška neže kirdiť ejsënzë.

Śadoška kšteme erźań mazïj karť

Kudïnenť vaksso vačkaź naksaliť.

Tokize Eŕmeź kenkšenť sur pesë,

Čikork merś kenkšeś, aťań kaŕazt prok.

– Śukpŕa tenť, pokšťaj! Kojkak mujeviť.

Aťaś śkamonzo kudo kunškaso

Aštiľ ozado, simiľ purede.

Kiŕgaparezë jakiľ-nileviľ.

Pureś kečesënť čaramkaks čarïľ.

A ćokanźuroś erźań kaŕ kodïľ.

Mezejak eź meŕ aťaś seń karšo.

Purenť simize, kečenť putïze,

Karmaś kortamo:

– Avoliť meŕgak, ćoram, śuk moneń,

Kulovtovlitiń mon tonť kucťaź bu.

Koda sovaviť neške pirezëń?

Prevzëńgak a sï.

Ki tonť kučinzeť? Dï ton mezť mučkat?

Varštak seľmezëń! Vitstë jovtaka!

Jalateke nej parste a meńat.

Valske seŕgedsïń vireń aťatneń,

Vireń aťatneń – monseń jalgatneń.

Karmiť kucťamot, karmat pejdeme,

Vireś langozot karmi rakamo.

– Mon soviń toneť avoľ mučkamo,

Mon toneť, pokšťaj, soviń siveďme,

Kulomazon tenť karman važoďme,

Anśak pekem andt, anśak oršamak.

Moń araś, pokšťaj, pŕań putmo tarkam,

Araś moń teťam, araś moń avam.

Anśak vešńan mon kostojak mujems,

Meńgak tev tejems.

– Śupavan, ćoram, kareń pelde mon, –

Kiskań pes karsiť, satïť moń kareń.

Dï lengeń pŕadovsť ki sodï zńardo,

Suroń peŕk araś lengem tapardams.

Moń medem vijsë ovtnëjak peškseť,

Sïń jarsaź jarsïť dï čamast šľakšnïť,

Koda eŕavi ovtïneń kojsë.

Karmindeŕat ton parste eŕamo,

Karman andomot, karman oršamot,

Śuvanťkak, ćoram, mon puvamonzo

Karman tonť langsto.

Pek meľs tuś Eŕmeź, moliť tevenzë:

Teči pengť keri, vandï lengť vatksi,

Anśak viŕ-aťaś tenzë a kemi!

Jaki meľganzo, vanï salava

Dï ćokanźuronť kandtni zepsënzë.

Kadïk viŕ-aťaś vanï meľganzo –

Tonavtsï Eŕmeź sonzë kišteme!

Vansï: viŕ-aťaś vanï meľganzo,

Eŕmeź tuvtś tumo, kavtov lazïze,

Jovkstaś tulïne se lazovksonteń,

Mejle jovkstïnze tozoń kedenzë,

Tosto targinze dï jozï ejsëst.

Nejize aťaś, eź kirdť sedejzë:

– Ton isťa, vežnem, kedeť ežnekšńat?

Kulovliń – sende avoliń soda!

Užoka, mongak kedeń ežnesïń.

Jovkstïnze aťaś kavto kedenzë,

Anśak neŕkstïnze – Eŕmeź targize

Tosto tulïnenť…

Pižakadś aťa!

Teštede vasov satotś vajgelzë.

Vireś talakadś sonzë vajgelde:

Sïrgozś udomsto, karmaś ongomo.

Sajize Eŕmeź ćokanźurïnenť

Dï Purejšaneń sonzë kandïze.

Kodak nejize sonzë Purejša,

Avtevś kurgozo, anśak vaj! merevś.

– A lovilidiź miń toń erićaks:

Zńaro tov tukšnosť, kijak eź veľavt.

Sajsak, nať, ćora, ton moń tejterem!

Anśak kevkstems nej kadovś avazo.

Sovaś avazo. Eŕmeź śukońaś.

Karmaś kortamo Purejšanizë:

– Mon mariń, ćoram, meze ton vešat,

Nej kunsolomak, meze mon vešan:

Mon večksa, ćoram, koctoń kodamonť,

Dï a večksa pek muškoń šterdemanť.

A pilem marseś moń se šteredenť,

Kona sonś maštï sureń šterdeme.

Kandïk se šterenť – karman arseme:

Maksoms a maksoms toneť tejterem.

Koj-kak śukońavś Eŕmeź seń karšo.

Čarakšnï Eŕmeź pakśa kunškaso

Seke tarkasonť, kitneń vastomsto.

Naćas čarakadś, seske matedevś.

Peleves udoś – mejle sïrgozevś.

Varštaś ve kinť langs – mezejak araś.

Omboce kivanť ardï bukakstneź

Sokor ajgorso neškeń azoroś.

Pirize kinzë Eŕmeź palkasonť.

Ajgorś – tarsk! lotkaś – aťaś ćuť eź pra.

Meri Eŕmezneń pejeń suskoź son:

– Noldamak, ćoram, ata śudotan!

Erdekstï aťaś, modań pačk noldï –

Eŕmeź seń karšo anśak pejedi.

Maŕasï aťa: peleve škazo,

Kurok seŕgediť aťakšt moramo.

Evkstavi aťaś, kodak seŕgediť, –

Valskes kadovi teke tarkanteń.

Targasïź sonzë valske jutïćat

Kavto seľmenzë vedunčinť kisë.

A sïrgi Eŕmeź, sïrk-tark a meri.

– Noldamak, ćoram, meze vešť – maksan.

Iľamak anśak aťakš morams kirdť.

Seke eŕavkšnoś anśak Eŕmezneń:

– Moneń eŕavi anśak se štereś,

Kona sonś maštï muškoń šterdeme;

Kodak altasak, seske noldatan.

– Vaj, meze vešat, ćoram, moń kedstë?!

Monsteńgak, ćoram, se a sajevi –

Dï toneť, vežnem, nať, savi jovtams.

Ozak ikeleń, sajik ažijanť

Dï porksak parste lišmenť pŕa langa.

Monś bu panevliń – beŕań panićan:

Kedeń mekšť pelniź medeń targamsto.

Pejedi Eŕmeź komorozonzo

Dï kravtï lišmenť tumoń palkaso.

Lotkazevś lišmeś: peznasť piľgenzë,

Sïrk-tark a meri seke tarkastonť.

– Jaŕ, nej valgt, ćoram, – aťaś merś tenzë, –

Dï te kijavanť aźo vidstë nej.

Kovgak ve jonov iľa veľavto.

Kozoń puporďat, sezëń śukońak.

Mujat mezejak – sonzë kepedik.

Mejle toń kiť langs ineveď pongi.

Vedenť kunškaso moń paťam eri.

Son mondeń vedun: gujeń keľs maštï.

Sonzë kedsë nej šterdi se štereś. –

Jomatotś aťaś valtnëń pŕadomsto.

Eskeli Eŕmeź kivanť śkamonzo.

Čalgavś a parste – nolaštś, puporďaś,

Kepedś mastordo tumoń kurśa son –

Tašto, kičkere, naksadś ve pezë,

Babań kuťmereks menďaź videzë.

Moli martonzo, arsi eśkanzo:

“Mezeks te paro? Kiska langs ara

Jortoms maštovi?”

Moli ikelev. Ineveďs pačkodś.

Vajgelde kelej vedenť kelezë,

Piže usija sonzë kunškaso.

Babań pešteška toso kudïne

Ašti śkamonzo kurakške ekšsë.

Jaksekšni Eŕmeź vedenť čireva –

Vešni kurśasonť maźa3 tarkine.

Kostojak eź muj pečtema tarka.

Ujeźgak ujme son a vesť snartneś:

Anśak tokavtsï piľge suronzo

Inevedenteń – kizïŕgadï son.

Varštï a parste – kepetiť tolkunt

Tortanek-meznek tona čirestë.

Kežeń pačk Eŕmeź vačkodś kurśasonť –

Inevedenť troks tumoń sëď tejevś.

Eskeli Eŕmeź – vedte a peli.

Nesï: kudïneś vedenť čiresë

Nuvsi, on neji, tonačiv vanï.

Tokize Eŕmeź kereń kenkšenzë –

Čikork merś kenkšeś, aťań kaŕazt prok

Purdavsť a parste.

– Babaj, śuk toneť! Koj-kak mujeviť, –

Evkstïze babanť Eŕmeź nudnemstë,

Nejize šterenť muškoń šterdemstë.

– Toneťkak śukpŕa, koli sovaviť.

Koda jutaviť vedenť troks, ćoram?

Prevzëńgak a sï!..

Ki toń vetinziť? Dï ton mezť vannat?

Vanta seľmezëń, vidstë jovtaka,

Jalateke nej mekev a meńat.

Veńperť seŕgedsïń vedeń babatneń,

Vedeń babatneń, monseń jalgatneń,

Karmiť skiŕamot – karmat kišteme

Koda eŕavi vedun ikele.

– Mon soviń toneť avoľ vannomo,

Mon soviń toneť, babaj, siveďme,

Kulomazot teť karman važoďme,

Anśak andomak, anśak oršamak.

– Śupavan, vežnem, sureń pelde mon –

Dïntnëńgak oršniť: satïť moń kocton.

A śuron langa aźo tonś maŕak,

Koda utomga vese čejertne

Kortïť salava, morïť čikordso.

Karmindeŕat ton jonsto eŕamo,

Karvonťkak veľksstëť karman paneme.

Pek tuś meľs Eŕmeź,

Anśak sonenzë babaś pek eź tuj:

Vanï meľganzo, vanï a kemeź,

Šterenť a kadnï – kandtni karkssonzo.

Jažavtï Eŕmeź babań veďgevsënť.

Vese jažavtovsť babanť śuronzo,

Pŕadovsť tevenzë – tejnems a meze.

Sestë veďbabaś meri Eŕmezneń:

– A večksa, ćoram, isťak aštemanť!

Karmaka valske modań jažamo.

Čovks noldï Eŕmeź kośke modatneń.

Babaś meľganzo vanï ve seľmsë,

Vanï ve seľmsë viška vaŕava.

Kadïk veďbabaś vanï meľganzo –

Tonavtsï Eŕmeź sonzë urneme.

Vansï: veďbabaś vanï meľganzo.

Čirtize Eŕmeź pek pokš čaronť langs

Vesť viť pilenzë. Karmaś pejdeme.

Pejdi śkamonzo.

Nejize babaś, eź kirdť sedejzë:

– Meze maŕavi, ćoram, tosto teť?

– Erźaks morïćat, tejteŕks urnićat

Moneń maŕaviť, moneń ćudaviť.

Putïze babaś sezëń pilenzë.

Anśak putïze babaś pilenzë –

Neŕgstïnze Eŕmeź sonzë čerenzë.

Tapaŕavś babaś sonsenzë čeŕ pots,

Čavkań pizë prok, te čaronť peŕka.

Čarakšnï baba te čaronť langso,

Śudï eś pŕanzo, pori turvanzo.

Eŕmeź karksstonzo šterenť targize,

Sïrgaś martonzo mokšoń mastorov.

Kandïze Eŕmeź šteŕ-alksnëk-meznek,

Putïze sonzë Purejšaninzë ikelev.

Sajize šterenť Purejšanizë,

Čova suresë pakaŕs sodïze

Dï karmavtïze ponań šterdeme.

Mejle terdize ušov mirdenzë,

Sovasť ušosto – karmasť kortamo:

– Pelťano, ćoram, tejems pejdemat,

Apak soda teť maksoms Kotovań,

Neŕgstams kozońgak sodov potmaksoks.

Paro tevtneń eď kapšaź a tejniť:

Kapšaź tevtnestë levš tapavkst lisiť.

Maksta ška tenek parste arseme.

Ijeń polavtoź sak ton minenek,

Sajik Kotovań paronek-meznek.

Śukońaś Eŕmeź – pŕazo nulaks praś,

Dï sïrgaś mekev erźań mastorov...

Moli kijava, riksë avardi –

Kudov a kapši, kovgak a varštï.

Jutïze isťa kinť ve peľks penzë –

Peleviďs pačkodś. Varštaś ikelev.

Nesï: kinť langso udï od ćora,

Udï śotorso, ovtoń on neji –

Alonzo kajaź vaŕav keŕ paća.

Lamo śadt tuvot jakiť vakskanzo:

Nersëst sokariť, jarsïť šoržavdo,

Simiť butrado.

Kundïze Eŕmeź sonzë kaŕ pŕado,

Nockovtïze vesť dï meri tenzë:

– Tuvot orgolesť pakśań kelesë,

Tuľaka levkstnëń veŕgiz keŕksïnze.

Sťak sede kurok, purnïť ve tarkas.

Tuvoń vanïćaś a marićaks tejś,

Udomanzo pačk pejdi cimbilsë.

Kundïze Eŕmeź sonzë karks pede

Dï nockovtïze sede keževstë:

– Sťak, nuźaks penge! Orgodť kim langsto,

A sťat – jažatan, ťamakaks tejťan:

Ardan langat mon śado ajgorso!

Seń karšo anśak tuvoń vanïćaś

Kepedś piľgenzë dï ve piľgsënzë

Udomanzo pačk pejdeź avoldaś.

Sokardavsť Eŕmezeń piže keženzë –

Butranek-meznek potsto kepetetsť.

Koda kundasï sonzë meštede,

Koda sornovtsï tuvoń vanïćanť:

– Sťak, orgodť testë, kanaza veŕgiz!

Ovtoń kaŕazot purdïť, kepediť!

Varštak – kijavanť ardï azorot.

Kodaź kšnań lokšo gujeń konďamo

Veški kedsënzë…

Eź kenerť Eŕmeź valonzo pŕadmo –

Śatkoks jortototś tuvoń vanïćaś,

Karmaś čaramo, kundaś pŕazonzo.

Varštaś ve jonov, varštaś ombocev –

Saś ojme tenzë, karmaś pejdeme:

– Skirdïmik, erźa, kozoń eŕavi!

Tandadïń, jovtan – mon a śopsajak.

Moń azorodon kije a peli?

Sonzë lemezë šajťan Purejša.

Eŕva či ejsëń keri lokšoso,

Arśan, ejstënzë koda orgodems…

Melem molś vanoź tuvoń žabardanť.

Mezdejak andoź sïń a peškediť:

Vačo kovsto prasť, potsost kevť solïť.

Ejstëst nalkstatat, pekeťkak piji!..

Orgodiń ejstëst čijak salava,

Madiń ki čires, meriń mademstë:

“Kadïk piľgeń troks kijak pupordi,

Teji pejdemat, ozï vaksozon –

Jovtnesa tenzë beŕań eŕamom,

Peverdsïń vese taštaź seľvedeń”.

A kemi Eŕmeź. Potï ejstënzë.

Ozaś ve jonov, vanï ve seľmsë.

Son talajs vannoś ćoranť seľmeva.

Karmaś kememe – sede malav ajgś.

Dï sonśkak mejle jovtnize tenzë,

Sedejeń kirdeź, beŕań tevenzë.

– Vaj, a part teveť, – meri vanïćaś, –

Maninziť, ćora, jožov Purejša:

Oršaź-kaŕaź son sovseś kurgozot,

Pulot alga veď salavińka valś.

Nej son toń langso talaj pejeli,

Raki, keveŕkšni kijaks kunškaso.

Opkan kurgonzo laťakaŕks teťksi.

Pek iľa jankse: teveť vitevikst,

Anśak maštt seń kis pitneń maksomo.

Meze altat teń? Jaŕga, jovtïka.

– Kudoso uli, sisem kenkš ekšsë,

Paro ajgorom – vide čuvts kuzi…

Seń toneť makssa.

– Kadïk esteť seń, ardtnek langsonzo:

Peľan ajgordot… Ejstëń tandadï –

Tuji ardomo, nulan peveriť.

Mezejak lija moneń altaka.

– Kaśkaso uliť kolmo čakšt sïrneń.

Vese śavordsïń kargoć elezëť.

Lovnïť, uŕadïť dï eŕak – morak.

– Mezeks sïrnetne moneń maštoviť?

Lovomostkak mon parste a maštan,

Kosojak kiťkak martost čavsamiź.

Altaka moneń mezejak lija…

Čarakadś Eŕmeź: altams a meze…

Karï pŕasonzo, vešni zepkanzo –

Mezejak eź muj dï meri tenzë:

– Teťań kudoso uli sazorom:

Teveń tejmede ćolak motoloka,

Kasï vejkineks, maštï kolneme,

Jaki čoledeź, morï śkamonzo.

Karmindeŕaj son moroń moramo –

Vireń ćokovtnëń seľmest końaviť,

Kundatïť kelest ćok-ćok meremstë.

Sajindeŕasï kijak niks sonzë –

Ojmi sedejzë kulomazonzo,

Karmi rangomo teveń tejemstë.

Ulindeŕaj toń meleť se langa,

Nulat jortovtsïń, erźaks oršatan –

Nevťsa sazorom. Tuk melezënzë.

Sajťan teťaneń, nevtťan avaneń –

Avardť ikelest… Sajsak sazorom.

Valdomsť seľmenzë tuvoń vanïćanť,

Sodov čamazo kirvazś čiliśmaks.

Lanďaś mastorov, kavto kaŕ pŕanzo

Kaŕkssë onkstinze, rikstedś piľgsënzë –

Čuvtoń sëŕ kirńavtś, karmaś kišteme.

Kišti śkamonzo čavo pakśaso –

Čarakadś varmaś, čarï peŕkanzo,

Nileśadt davolt jakiť meľganzo,

Keveriť nulat sonzë ejstënzë.

Isťa kišteź son eś oršamonzo

Kajsinze kurok Eŕmeź ikelev

Dï nockovtïze sumań ožado:

– Kajsiť vese langstot oršamot,

Oršiťa nulatneń-valatneń.

Maksan lokšine, maksan a pokške,

Raužo čejereń puloška.

Va iľa udo mekev samozon!

Karmat nuvseme – skirdïk vežaśkeť,

Karmat suťammo – suskik pokš surot.

Pelť seh pek kizïŕa1 tuvodonť:

Se avoľ tuvo – vedun kočkaŕa,

Moneń son paťaks savi…

Mazïj ćorań kis

Son eś mirdenzë veńperť povize,

Eś ejkakšonzo valskes sëvize.

Mon jalaksozan, moń Dïdaj lemem.

Sonzë ekšstë mon lokšonť salïja,

Teke lokšosonť tuvoks tejija.

Kadïk sokari vedun kočkaŕaś,

Kadïk estenzë nej kalmo čuvi!

Nej moľan teveť parste jakavtsïń.

Veľavtïndeŕajť teveť a parste,

Noldan vejke nal viška sardoška –

Targik lokšineť, lokšťadť ejsënzë.

Noldan omboce – salmuksoń ečksë,

Sestë kavksť lokšťadť.

Noldan kolmoce – čova eskeška,

Lokšťajek sestë kedeť sëredems.

Ozaś vanïćaś krandaz potmaksos,

Veľavtïnze son mekev ajgortnëń –

Dï goldork anśak seľgeń prams pačkodś!

Sodïnze paľmańs kornaj ajgortnëń,

Jutaś kardazga – lišmeń pulo sezś,

Sakaloń tarkas pulonť śulmize

Dï sovaś mejle Purejšań kudos.

Ašti Purejša kijaks kunškaso.

Lovoń konďamo od ašo kende

Pejdi alonzo.

Kijaks kunškazo peškse jarmakto:

Sijatne žojniť, sïrneť čolediť,

Kortïť eśkavast kolńaj vajgelsë.

Lovnï Purejša taštaź čondanzo:

Pešti vejke čakš – ukštors čapovtsï,

Son pejeľ marto putï vanstïća,

Pešti omboce – tumos teškstavtsï,

Uzere marto sťavtï vanstïća.

– Śupavat, pokšťaj, – meri vanïćaś, –

Mezeť toń araś? Monseń seľmeń nesť:

Jutïń kardazgat – peškse ajgordo,

Soviń kudozot – eceź jarmakto.

Seks kortïť valso dï jovtniť jovksso

Lija mastorga vese toń langa.

Anśak ve teveť a velť kodamo,

Kortïť lomantne jala udalga.

Dï azdan, koda kememskak seneń?!

Toń uli, keľa, maksmo tejtereť,

Sëťme Kotova sonzë lemezë,

Veń meneleń sënčť palï seľmsënzë,

Varštat sonzë langs – parodo peškeďat,

Gujeń kelsëjak son a śaldovi.

Kolońgemeń parť joraź ulinzë,

Taštaź paronzo.

Anśak tečiskak sonzë araseľ

A tokićazo, a kevkstićazo…

– Ki isťa kortaś? Ćuci kelezëť! –

Pižakadś – eź kirdť kežev Purejša.

Veľavtïnk mekev erźań od ćoranť!

Peleki langsto sonzë murdavtïnk!

Kadïk nesïź, kadïk peškediť.

Dï, paŕak, gujeń kelest pštidnesïź!

Eź kenerť isťa meŕme Purejša –

Panžovś kenkšezë kudoń kelesë.

Sovaś varma košt, jutaś akśalga,

Varmadonť mejle – sovasť polovect,

Kiskań čine kandsť, arasť ve jonov,

Karmasť irnëme vačo veŕgizëks.

Irnïť veŕgizëks, vannïť akśalga,

Niksiť ugolga, kortïť salava...

Konań panst veďme nulnï kurgsonzo,

Konań lišmeń terť tarnï pejsënzë,

Konań kšnań lokšo veški kedsënzë.

Ašti vanïćaś, uči, mezť uliť?

Kudo kunškas lisś vejke polovec,

Lokšťadś lokšoso lanďavmozonzo,

Lokšonť jortïze, karmaś kortamo:

– Ezinek sodavt, nať, teť, Purejša?

Koda isťa ton naćas stuvtïmiź?

A lediť melzëť minek tevenek?

Manïť čentinek miń toń ve veleť,

Meľat salïnek śado lomaneť,

Nej sïrgakšnïnek tonseť maštomo –

Dï marinek miń: uli tejtereť,

Uli tejtereť, uli isťamot,

Konań seľms varštaź – stuvtsak menelenť,

Kortaź martonzo pekeť peškedi.

Kučimiź toneť minek pokšonok,

Minek pokšonok, kežev hanonok.

Merś son minenek, karmavtś tujemstë

Pulźams ikeleť, neďams piľgezëť,

Nolsems piľgalksot – kežeť jutavtoms.

Son arsi toneť raśkeks tejevems –

Maksïk sonenzë mazïj tejtereť.

A jomi, pokšťaj, maksïndeŕasak:

Eś keď langsonok testë sajsïnek,

Nileśadt ureť tenzë makstano,

Manej činť ladso sonzë oršasïź,

Lišmeń puloso kinzë tensesïź,

Eldeń lovsoso šľasïź piľgenzë,

Vese ejzënzë karmiť oznomo,

Sonzë pŕa veľkssë anśak tardeme.

Staka prevť sovasť Purejšań pŕa pots.

Aparo tarkas peznasť seľmenzë.

Tokize sonzë seke kortïćaś:

– Pek iľa arse, pokšťaj, se langa.

Sudot kuvalma isťa iľa vant.

Jovtïk eś meleť, valot komavtïk.

Mejle terdsïnek minek hanonok.

Son učoź siześ toń valot ejsë.

Pejdezevś – eź kirdť kežev Purejša,

Manej meľsparo čamavanzo sradś,

Činev hanonteń merś son samodo.

A sovavi han, kenkška a keľgi:

Kolońgemeń sëlť sonzë ečkezë,

Paro todovška kuja čamazo. –

Sovaś ta-koda. Ozavś mastorov,

Kijaks kunškaso pŕanzo veľavtni.

Pŕazo pešteška, peškse čavodo.

Vese ejstënzë vanoź talakadsť –

Eź tandadt anśak tuvoń vanïćaś.

Ozaś mastorov hanonť karšo son,

Jutaś seľmsënzë, karmaś rakamo:

– Kosto tïń mujink ovtoń tundolksonť?

Tezëń lanďavtïnk sedej ťungoľksënť.

Kepedink testë te poza parenť!

Kežeń sïť – pešťsa činev pozado,

Olgso pupstasa – kotov sezteti.

Ara isťamo, pokšťaj, eŕavi

Tejtereť koŕas mujems od ćora?!

Pokšťaj, mon toneť nevťan od ćora –

Peťsa sedejeť, tuji melezëť.

Uli od ćora – paro moroška!

Son umok pravtï tejtereť meľga.

Aštekšni son nej čavo pakśaso,

Avarďkšni toso kilejs nežedeź.

Ašo jakśargo sonzë melsënzë –

Mazï Kotova sonzë prevsënzë…

Avardi toso, koľgi kilejeks,

Pajstomo kuko livtni veľkskanzo,

Kadïk sï, pokšťaj, arï ikeleť, –

Merś isťa tenzë tuvoń vanïćaś

Dï sede kurok viška nal targaś.

Noldïze nalonť kardaz kunškasto.

Vete varmań pačk jutaś se naloś,

Pačkodś Eŕmezneń – peznaś ejzënzë.

Marize Eŕmeź sardonť skiŕksënzë –

Lakšťadś mastorov lokšinesënť vesť –

Kizïŕa tuvoś veľavtś ajgoroks.

Veľavtś ajgoroks – čuvtoń sëŕ kirńavtś,

Eŕmezeń sëvme kurgoń avteź ardś…

Kundïze Eŕmeź kavto pilede,

Onkstize sonzë koda eŕavi –

Ardï ejsënzë kuva melezë.

Ardï ajgoroś lejeń-latkoń troks,

Nile jondoloks kištiť piľgenzë –

Piže kačamo kadï meľganzo.

Seľgeń prams pačkodsť Purejšań kardazs.

Pačkodś – povize hanoń ajgoronť.

Kajsinze Eŕmeź kardazs nulanzo,

Mazïj panarso apak pelť sovaś.

Sovaś, śukońaś koda eŕavi.

Nejize hanoś – karmaś potamo.

Potaś ve jonov, eceś akśalov.

Varštaś – jalganzo kosojak arasť:

Sonstemenzë sïń vese orgolesť.

– A škastot ton sïť, ijeś eź juta, –

Meri Eŕmezneń kiska Purejša. –

Eziť makst moneń ton arsema ška:

Tondeť mejle mon anśak keneriń

Lisems kardazov, seľgems mastorov

Dï kudos sovams…

Mezejak eź meŕ Eŕmeź seń karšo,

Suskinze anśak čova turvanzo

Kenkška lisemstë.

Eź kenerť Eŕmeź kenkška liseme –

Hanoś akśaldo keverś ucorso.

Ozaś mastorov seke tarkanteń,

Karmaś kortamo sardov vajgelsë:

– Kide tandadïť? Kiń ejstë, aťa?

Piže od ćora sovseś kudozot.

Varštaś langozon –

Ejstëń talakadś, orgodś vaŕava.

Son sodasï: moń jožom jakšamo –

Peli moń ejstë, jaki vasolga.

Nevťsa vežaśkem – nesï – ozavi,

Peľkam kepeďsa – maštïť prevenzë.

Iľa peľ, aťa, čavoms a makstan!

Uli moń vijem tuŕmań satïška:

Veteśadt mastort peliť moń ejstë,

Pileń kepedeź ejsëń kunsolïť,

Śudïť salava vese moń ejsë.

A moń ojeskam pakśas a keľgi:

Moli pakśava – meŕat viŕ jutï,

Kozoń pačkodi – jonksoś čopoti,

Lokšom kepeďsa – ardïť perťpelde.

Eŕva tikšenť pŕas satï ťurića:

Seľmest veŕgizëń, pejest kšnis peznïť.

Kijak stindeŕaj ťuŕme langozot,

Kepedsïń kisëť vese ťurićan –

Nileśadt mastort čalgśan lišmesë,

Veteška śadt ošt sajan jutamsto.

Maksïndeŕasak moneń tejtereť,

Ojmi sedejeť, vanstsa mastorot –

Kijak a karmi martot ťuŕkšneme.

Tajmazkadś tago arseź Purejša:

Sonzë końazo kirnevś-sundeŕgadś,

Valdo čamazo sormsevś-čopotetś,

Pŕa potmozonzo śokseń ve sovaś –

Eź učovt sonzë staka valozo.

Učoś alamos hanoś. Kežijavtś.

Kirńavtś – veškezevś gujeń vajgelsë.

Sonzë veškevtte purnavś ojeska:

Pakśaś raužkadś, jonksoś čopolgadś!

Meŕat pelť ojmasť mastor jožova –

Pejedi hanoś: tenzë meľsparo.

Jaki čiremkšneź, šnakšnï eś pŕanzo:

– Kije moń karšo lisi ťurića?

Ťamakaks tejsa! Nulkoks noldasa!

Araś – a lisiť

A mokšoń ejstë, a ruzoń ejstë,

A erźa langa kortamskak a mezť!

– Pŕat iľa pek šna, – meri vanïćaś, –

Sodasïń, kodat mon toń ťurićat:

Nejiť numolo – landiť ejstënzë,

Vastïť omboce – čovaľaks sradïť,

Mezde tandadïť – guj vaŕas eciť.

Ara isťamo uli ojeska?!

Čavo pakśaso, pokš ki čiresë

Ašti od ćora – jondol kedsënzë,

A šnï eś pŕanzo: ťuŕmanť a večksï;

Sonzë udalo udï ojeska,

Kolmoška ijeť jala ojemsi,

Seke tarkasonť mazïj ont neji.

Večksïź udomanť, udïť pejedeź.

Karmat puvtamost – nevtsïź udalksost.

Sïrgiť ťureme – merť, doprok jomiń.

Karmiť eceme – jažiť kšniń pando:

Sëľgeń-sëľ toń sïń vijeť noldasïź!

– Kengeľat, ćora, – hanoś merś tenzë, –

Mineť-śunot teń kelsëť lengeďat.

Teči monś jutïń se pokš kijavanť,

Eś kavto seľmsëń pakśanť vannïja.

Kodatkak arasť toso udïćat.

Arasť udïćat, arasť aštićat.

Anśak od ćora (seń a kengeľat)

Toso śkamonzo ašti ve jono,

Vanï tuvot son viška lokšoso.

Ara seť toneť, lamo tuvotne,

Tandadomat pačk nejavsť ojeskaks?

Mezejak eź merť tuvo vanïćaś,

Orta ušov lisś, turvań śuvordaź,

Noldaś vejke nal salmuksto valdo.

Kemeń varmań pačk jutaś se naloś,

Pačkodś Ermezneń, peznaś ejzënzë.

Marize Eŕmeź nalonť rizksënzë.

Lakšťadś vesť vasńa viška lokšosonť –

Kizïŕa tuvoś veľavtś ajgoroks,

Tejevś azarseks – čuvtoń sëŕ kirńavtś,

Eŕmezeń sëvme pileń madsteź ardś.

Kundïze Eŕmeź kavto pilede,

Onkstize sonzë koda eŕavi,

Langozonzo kuzś. Eščo vesť lakšťadś –

Tejevś ojeska pakśań kelesë,

Sïrgaś meľganzo vijev puŕgineks.

Pačkodś. Pansize hanonť vijenzë.

Śado pakśava sonzë sravtïze.

Varštaś tej-tov han – beŕanť tevenzë.

Ozaś elde langs – laste lagorńaś

Dï orgodś veńperť kadoń kijava.

Zńaro čiť son ardś, anśak sonś sodïľ.

Pačkodś ta-koda ruzoń mastorov,

Ruzoń mastorso karmaś lekseme:

Kodajak toso saś ojme tenzë!

Sovaś udalga ruzoń kńazenteń,

Sonzë ikele avardś eńaldoź:

– Mon umok martot eŕan ve prevsë,

Eŕan ve prevsë, ašťan ve melsë:

Meze ton meŕat – pejdeź seń tejan.

Ťuŕme kučsamak – kulan toń kisë,

Kardazs livťsamak – aran palmańks teť,

Piľgeń peznavtsïń, tosko naksadan.

Palmańs sodsamak – karman ongomo,

Karman ongomo pejeń peverems.

Nej mon sïń toneť viźksëm jovtamo,

Jovtasa sonzë toneť salava…

Ton tonśkak sodat, sodat pek parste,

Kodamo aľa ulniń ťuremstë:

Araselť tečis kiťkak iznićan,

Zńaro mon ošot sajiń avoldaź!

Azdïliń, kozo – mezes eškevan.

Piže od ćora nej moń čavimim,

Śado pakśava vijem sravtïze.

Ožo tejteŕka teń a sajevi…

Sonzë teťazo marton a kortï.

Maštovindeŕan toneť mezekskak,

Kisëń val kajak, teveń veľavtïť.

– Ki se lomaneś? Moneń jovtïka!

Jovtnize hanoś, kodat tevenzë,

Koda se tevtne vitems eŕaviť.

Pansize Eŕmeź hanonť vijenzë

Dï sovaś tago Purejšań kudos,

Sovaś, śukońaś koda eŕavi.

Eź kenerť Eŕmeź valoń jovtamo,

Tenzë Purejša karmaś kortamo:

– A škastot ton sïť, ijeś eź juta,

Eziť makst moneń parste arseme:

Tondeť mejle mon anśak keneriń

Lisems kardazov, seľgems mastorov.

Mezejak eź meŕ Eŕmeź seń karšo –

Sindize anśak lokšo nedenzë

Kenkška lisemstë…

Anśak lisś Eŕmeź, sovaś atine,

Kurgoń śuvordaź jutaś kaštansto,

Apak śukońa ezem pŕas ozaś,

Sudoń kepedeź karmaś kortamo:

– Kodańa isťa, sïre Purejša,

Meń aparoń kis hanonť pokordïk?

Seľme vanoź ton sonzë čavovtïk:

Kezëreń pingeń piže kež pandïť.

Isťat a part tevť lomanť a tejniť.

Karmindeŕat ton isťa tejneme –

Vejkeń-vejkeń mon pejeť lovnosïń,

Kavtoń-kavtoń sïnst kurgstot targsesïń,

Kavto komorgat mejle kajsesïń,

Dï lovnok ejsëst seľmeť polgarńams.

Seľmeť polgarniť – mejle čaŕkoďat,

Mejle čaŕkoďat, mezť mon nokoksńan!

Ton a tev tejiť – hanonť pokordïk!

Uleveľgak toń jožot satïška,

Maksovlik tenzë mazï tejtereť,

Putovliť pitne sïrneń pandoška,

Pitnenť sajevlik – sasto kozkstavliť,

Lovovliť mejle, źaro toń čondat?

Parste lovovliť, prevsëť kajavliť,

Meze sïnst ejsë toneť ramavi.

Kučovliť lomanť erźań mastorov,

Jutavolť tuva kučoź lomantne,

Kortavolť toso tondeť salava,

Maksovolť sijat eŕva erźaneń,

Altavolť sïrneť kineń eŕavi.

Mejle purnavliť tonseť mokšotneń,

Vese sajevlik hanoń ojeskanť,

Jutavliť martost erźań mastorga –

Kravtovlik tosto jožov Purgasoń.

Molevliť mejle minek kńazenteń,

Jovtavliť tenzë anśak seń langa.

Sende mejle toń ruzoń kńaześkak

Karmavoľ ejsëť lijaks lovomo,

Lijaks lovomo – lomańks putomo:

Mereveľ toneť staka kajavksot

Erźań langs putoms.

Kavto raškt potavś sïre Purejša!

Pŕa potmozonzo čova guj sovaś.

– Iľa pek arse, – meri atineś, –

Teveť a lisiť – kisëť pškadťano.

Moń ine kńazenť satï vijezë.

Ruzoń pokšodonť kije a peli?

Minek vijdenek kije a sornï?!

Peliť mokšotne, sornïť polovect,

A erźa langa kortamskak a mezť.

– Pŕat iľa pek šna, – meri vanïćaś, –

Uli od ćora pakśa kunškaso,

Ašti śkamonzo čavo pakśaso.

Raužo jondol sonzë kedsënzë,

Avardi toso kilejs nežedeź,

Pajstomo kuko livtni veľkskanzo –

Sonzë udalo ine vij udï.

Kotoška ijeť jala ojemsi,

Jala ojemsi, mazïj ont neji.

Seŕgedindeŕaj tenzë od ćoraś,

Sïrgozi tosto samaj se vijeś,

Pŕanzo kepedsï – peltne tandadïť,

Vese tandadïť – karmiť potamo.

Kineńgak vijeś se a izńavi,

A se od ćoraś ejstënk a peli,

Ejstënk a peli – seľgi čamazonk!

– Kengeľat, ćoram, – meri atineś, –

Teči monś jutïń čavo pakśavanť,

Kaľ kurakškeń pes vese vannïja:

Kosojak toso peľ lomań araś.

Jaŕga nevtika samaj se vijenť!

Nevtindeŕasak, lomańks puttadïź,

Lomańks puttadïź – meleť vansïnek,

Śukońatano toń mik piľgezëť.

A ulindeŕaj – keleť sezsïnek,

Keleť sezsïnek, esteť makssïnek:

Iľa kengeľa estedeť pokšnëń!

Mezejak eź meŕ tuvo vanïćaś,

Vele ušov lisś, pire pes araś,

Targaś vejke nal – viška eskeška,

Eŕmezeń jonov sonzë noldïze.

Śado varmań pačk jutaś se naloś.

Pačkodś Eŕmezneń, peznaś ejzënë.

Marize Eŕmeź naloń sëreďksënť,

Sïrgozś udomsto – tej-tov angordaś…

Viška lokšineś kosojak araś.

Kizïŕa tuvoś sonzë salïze,

Viška čejerneń puloks maksïze.

Uči Eŕmezeń tuvo vanïćaś,

Jaki pakśava, jaži suronzo,

Jaži suronzo, pori turvanzo,

Pele či učoś – Eŕmeź a ardï,

Lomań a kuči, kuľa a pačti.

Keńardï aťaś Purejša marto.

Čaviź Dïdajeń parste lokšoso

Dï kučiź mekev tuvoń vanomo.

Pačkodś vanïćaś tašto tarkanteń.

Mujize tosto naćas Eŕmezeń,

Evkstïze sonzë lokšonť vešnemstë.

Dï meri tenzë, kortï keževstë:

– Meze ton tejiť? Kineń kež pandïť?

Ve suťamoń kis tejteŕ jomavtïť,

Eś sedejezëť sardo peznavtïť.

Nej eŕak, avardť, pištevť martonzo!

Karmi toń kisë hanoś eŕamo,

Karmi eŕamo – moroń moramo,

Mazï tejtereń pingeń naŕgamo.

– Meze nej tejems? Kov tenek molems?

– Nej kadovś anśak molems tuvoneń,

Tenzë śukońams dï paťaj merems!

Isťamo paťa mon umok sodan,

Mazï Modańa meriť ejstënzë.

Eri śkamonzo, ćapi rudazso,

Jarsï modado. Mazï ćorań kis

Son eś mirdenzë veńperť povize,

Eś ejkakšonzo valskes sëvize.

Tongak sodasak: vanïť ejsënzë,

Keriť lokšoso, ardtniť langsonzo.

Se avoľ tuvo – vedun kočkaŕa!

Moda potmova jakiť prevenzë.

Kivede staka sonzë melezë,

Raužo jondolt livtiť seľmstënzë:

Varštï langozot – ejstëť panks lutï,

Sonzë sedejsë butra veŕ laki.

Sonsenzë ejsë moda vij leksi.

Kineń sevate vijeś sajevi,

Seń iznićazo kijak a uli

A mokšo jutkso, a erźa jutkso,

A ruztnëń langa kortamskak a mezť!

Aďa se vijdenť parste kopordak

Dï jutak varmaks mastoronť langa.

Latko potmaksso, načko tarkaso

Ašti pokš kudo, ašti oromška,

Noška uzersë naŕgaź čapomsto,

Tumoń pingezë kuvaťs a jutï.

Eŕva čočkozo viška pandoška,

Kenkš kundamozo lišmeń piľgeška.

Načtïnze Eŕmeź seľgsë kedenzë,

Neďaś ve kedsë kenkš kundamonteń –

Lutïze kenkšenť kośaknek-meznek.

Sovasť kudonteń – mekev potazevsť…

Vansïź: ezemsë udï od ava,

Udï, ojemsi ašo śardoška,

Leksi udomsto uštoź kaštomoks,

Čudi livezeks moda vijezë,

Čivalgomaška palï čamazo.

Ezemeń keles sravtovś viźksëzë…

Udï – on neji, pejdi cimbelsë,

Ta-kiń udomsto vešni turvaso,

Udomanzo pačk eci palamo…

Potaś avanť ejs tuvo vanïćaś.

Vasńa veltize, mejle puvtïze:

– Paťaj, sťak, meŕan, inže teť vetiń!

Parste kavanik dï iltik sonzë.

Sïrgozś Modańa, varštaś a parste.

Tuvo vanïćanť seske panize.

Oršneś mazïjstë kaštom ikele,

Sijań mukoŕ langs parste lagorńaś,

Kurgoń cimbeldeź karmaś kortamo:

– Meze ton vešńat? Meze jomavtïť?

Meze moń pelde toneť eŕavi?

Eŕavindeŕaj meńgak śupavči,

Testë a musak – tujat mašneteź.

– Śupavčiś moneń mezeks maštovi? –

Karšozonzo merś Eŕmeź pejedeź, –

Śupavčiś aťaks naćas tejťanzat:

Seľmeť vačomiť – karmat taštamo.

Karmat taštamo, čondań lovomo.

Jarmakoń vanstoź kurśaks mendevat,

Kośke koz ejzëť pedi – sindťanzat.

Avoľ śupavči, avoľ lija či –

Moneń eŕavi ine vij anśak.

Kije se vijenť moneń altasï,

Sevateneń mon makssa viť kedem.

Makssa viť kedem, sinďsa vežaśkem,

Peznavtsa sonzë sardoks sedejzëń –

Kadïk sëredi sedej potmaksson!

Kadïk pek kemi teń se lomaneś!

Kulomazon mon sonzë a stuvtsa –

Eŕavindeŕaj, kulan kisënzë!

Pejdezevś seń langs jožov Modańa.

Valdo meľsparo čamavanzo sradś:

– Kineń eŕavi odsto kulomat?

Iľa moń ejsë isťa tandavtne!

Isťamne odnë nej kulïndeŕat,

Ton tejat seľvedť: ve lejs a keľgiť…

Moń učoma škam sťako jomavtsak.

Mon umok, ćora, tondeť sodïliń.

Učiliń samot jala salava,

Terdiliń ejsëť jala eś melsëń:

Eŕva vene toń onston nejiliń,

Sïrgozeviliń – vaksson araśat,

A kememede ušov lisiliń.

Učiliń ejsëť piŕavts nežedeź.

Sornïliń kisëť kovonť sënškadoms.

A učoviliť – prïliń mastorov,

Rangiliń kisëť sindeź kilejeks,

Tuvtïliń seľvedť – modaś lopodiľ.

Nej ton učoviť, moneń pačkodiť –

Apak kavańa kedstëń a meńat:

Simdťan purede, andtan sïvelde,

Teť pŕaka maksan krandaz čaroška –

Čaravtt ejsënzë pekeť peškedems.

Mejle kaśkasto moda vij targan,

Putan ikeleť cela šavańa.

Koršak se vijdenť jožoń kalgodkstoms.

Mejle snartt aźo, mezeks veľavtïť!

Kepedť pokš pando meneľs tokiška

Dï jortïk sonzë kovgak pŕat veľkska.

Seke valtnëń pes Eŕmeź merś tenzë:

– Iľa kavańa mejsëjak ejsëń!

Jarsïń tujemstë restań keľ pŕado,

Jarsïń keľ pŕado, jarsïń tantejde.

Tečis keľ langson ašti se tansteś –

Iľa ledstne teń jarsamo langa.

Tutmam kurgs peškse – peľan kakstavan,

Anśak simem saś ojmem čenťatoms.

Targika kurok sede šavańat!

Varčasa sonzë – tantej a tantej?

– Meze seń kisë moneń ton maksat?

Kodamo lezë kadat kedezëń?

Jovtïka pitneť, – meri Modańa.

– Mujan teť ćora, – Eŕmeź merś tenzë, –

Mujan isťamo, nesak – peškeďat!

Uli isťamo minek mastorso,

Jaki pakśava ceća jutkova,

Sudŕaź varmaso, oršaź manejsë.

Veťasa toneť – ojmi sedejeť,

Karmat eŕamo – moroń moramo.

– A eŕavi teń! – seŕgedś Modańa, –

Tondeť baška mon kińgak a večkan,

Anśak toń kirďan tardi ojmesëń,

Večkan toń ejsë – kirďan sedejsë.

Sëredsťan kirdeź sedej potmaksonť.

Ojmavtïk teči sedej sëreďksëm,

Makst teń vejke val, altak omboce:

Sajsamak moń niks – marton kadovat.

– Meń mon teť mirde uľan vijteme?!

Karmiť moń langso lomanť naŕgamo.

Kisëť pškademstë olgso čavsamiź.

Simdemak vasńa! – Eŕmeź merś tenzë, –

Makst teń kopordams samaj se vedenť.

Simem javavtsa – tujan alamos,

Jutan kuvajak, zërńan puŕgineks.

Pansesïń, konat sïrgasť karšozon,

Kemeń mastoroń paroči purnan –

Samodo mejle toń langs uŕvakstan.

Oršatan mon toń žojni parsejsë,

Karmiť mereme ejstëť cecine,

Karman keď langso ejsëť kandtneme,

Eś ojme koštson piľgeť eždeme.

– A keman mon teť, – meri Modańa. –

Tujat – kadsamak, naćas stuvtsamak –

Samodo mejle moń langs a varštat,

Pongan seľmezëť – seľgat langozon.

A keman toneť, langson muskoľat.

Vanat ve seľmsë – sejak kengeli.

Karman kememeť – valoń pes kemťan,

Tejindeŕat teń a pokške ve tev.

A mančindeŕat alkuks moń ejsë,

Maksan teť ve tev babań pešteška,

Tejindeŕasak, keman – večksamak.

Mastoronť langso uli tejteŕka,

Gujeń konďamo kasï ta-koso,

Keľme Kotova sonzë lemezë,

Kińgak a večki, anśak eś pŕanzo.

Azdan, mezeń kis vana se gujenť

Večksïź ćoratne, pravtïť meľganzo?

Rangiť, avardiť, kulïť kisënzë.

Lamo od ćorań son pinge jomavtś.

Samaj se gujeś melstëń a tukšnï:

Jarsï maksoson, poti sedejsëń.

Mujik kostojak se jožov gujenť.

Targik vaŕasto keľme pulodo.

Čalgik viť piľgsë, keršsënť moderdik,

Targiť seľmenzë, kavonest targiť,

Kerik kelenzë – putïť ikeleń.

Kizïŕgadś Eŕmeź neť valtnëń maŕaź,

Sokardavsť sonzë vese keženzë.

Butranek-meznek potsto kepetetsť.

Kundïze avanť pŕačeŕkodavksto –

Jortïze sonzë kaštom ikelev,

Seľgś vesť meľganzo dï tuś, kadïze.

Čavo pakśaso Dïdaj vastïze.

Kevkstize sonzë, kodat tevenzë:

– Meze ton tejiť, – meri sonenzë, –

Kodańa isťa teť eź čaŕkodevť!

Merevliť tenzë: tusïť seť seľmtneń,

Kavonest tusïť, kelenťkak kandsak;

Molevliť kovgak sede vasolov,

Tuvoń seľmť dï keľ tenzë kandovliť.

Kadïk ojmavoľ vačo sedejzë.

Jomavtïk tevenť! Tejiť janksemat.

Meze nej tejems? Kineń nej molems?

Nej savi tenek salams tejtereś.

Moľan kodajak sonzë mańasa

Surań čireva cećań sezneme.

A ton se škane sonzë kapodik.

A čavi Eŕmeź molotkasonzo.

A gajni sonzë nakalinazo.

Uči Kotovań, arsi langanzo,

Peznasť seľmenzë vanoź ve tarkas,

Dï, kuvakasto arseź seń langa,

Kuvalgadś sonzë mazï sudozo.

Isťa zńars arseś? Anśak sonś sodïľ.

Se arsematne vetiź Eŕmezeń

Sura lejenteń pŕań jomavtomo.

Pačkodś čirenteń – vanï vedenteń,

Neji eś pŕanzo, morï avardeź:

“Noldamak, Sura, peleves anśak

Vedeť potmaksso parste udomo.

Javi udomam – liśan kunškazot

Kovsonť nalkseme, tešteń kundseme:

Kundan ve tešte – makssa ve kalnëń,

Kundan omboce – makssa lijaneń.

Vese javšesïń – kalot valdomiť,

Karmiť ukšnomo – vedeť teštiji…”

Eź kenerť Eŕmeź valoń pŕadomo –

Cela keŕks tejterť reďaś ve jondo.

Moliť jalgacek mokšoń tejtertne.

Moliť – ašoldïť vidstë ejzënzë

Čamań šľakšnomo, cećań sezneme…

Martost Kotova moli nusmańa,

Teke pužś ceća jutksost śavoŕkšni.

Dïdaj ikelest jutï, menčevi,

Tapi piľgsënzë, kargoń kiks kadï.

Vetinze Dïdaj kolńaj celćatneń,

Targaś veškema senkseń piľgeška,

Ozaś ikelest – karmaś seďamo,

Sonsenzë langso morseź naŕgamo:

– Ki moń langso muskoli?

Ki moń langso naŕgi?

Pŕazon tašto pargo putś,

Lanďavtś tašto pargo.

Mon tenk ara palmańan?

Mon va sťan dï naćas

Kundan jutkstonk mezejak!

Kundan jutkstonk śanaka,

Konań pŕaso paća,

Konań paća pangs.

Lanďavtïź tejterť pargonť pŕazonzo,

Kištiť peŕkanzo, nargiť langsonzo:

– Vasńa kundak varaka,

Kevkstik sonzë parste,

Koda eri śanaka,

Meks a jaki karsë?

Mejle kundak śanaka,

Konań pŕaso paća.

Kedeť-piľgeť kanazat –

A pongi teť naćas.

Mineń-śunoń uvalma,

Lambsť merića salma!

Varštak sëreť kuvalma –

Ejstëť lisi palmań.

Pejedi Dïdaj, pargso kopačaź,

Rožomsť tejtertne – lisi tevezë.

Anśak Kotova martost a morï,

Kurgo a panži, cimbeľk a meri, –

Surań čiresë riksë avardi,

Vanï potmaksos – neji eś pŕanzo,

Neji eś pŕanzo, kortï estenzë:

– Mazïjat, vadŕat, ašťat jovksoška,

Anśak mezeń kis toń pingeť jomaś?

Kodamo kiskań saś sedejezë

Ovtoń tundolksnëń maksoms toń pingeť?

Sindidiź, kilej, lopań noldamsto!

Nej avardť talaj, peverdť seľvedsë.

Kijak a lisi toń kis pškademe

A mokšo jutksto, a ruzoń jutksto,

Erźa langa uš kortamskak a mezť!

Marize Eŕmeź mazï Kotovań

Isťa kortamsto Surań čiresë.

Kodak marize – od panaronzo kavtov sezize

Dï neŕgstavś-čopavtś Sura potmaksos.

Surań potmaksso sonzë kundïze Surań avakaś,

Surań avakaś – vedeń kirdićaś –

Dï meri tenzë, meri avardeź:

– Vaj, ton kov sïrgiť?

Dï ton kiń kevkstiť?

Vaj, iľak tokše ton te tejterenť:

Eś pŕat peŕka tevť iľa tapaŕa.

Son a maštovi toneť niks, ćoram,

Son ćolak, ćolak – teke motolka.

Sureń šterdeme tečis a maštï,

Koctoń kodamo ovse a snartni,

A ruća vikšni – vese tapasï.

Vaj, veľavtt mekev tona čirenteń!

Teń karšo erźa pŕanzo čaravtï.

Surań avakaś sedejak rangi:

– Vaj, se tejterenť uli mezezë?!

Arasť kurmonzo, arasť karmonzo,

Eŕamo pingeń paro parezë

Peškse čavodo.

A panart taštaź, a rućat joraź,

Anśak potmaksso ašti čejerne,

Ašti, avardi čavo parsënzë.

Araś sëmezë, araś šterezë,

A šteŕ-alksozo anśak keveri,

Anśak nej eščo lija mastorsto.

Vaj, veľavtt mekev tona čirenteń! –

Seń karšo Eŕmeź pŕanzo čaravtï.

Sestë merś tenzë Surań avakaś:

– Son, se tejtereś, gujdejak jožov –

Son mańatanzat, son polavttanzat

Lija ćora langs, lija mirde langs:

Teči vejke langs, valske kavto langs.

Vaj, veľavtt mekev, kunsolomak moń!

Mon makssa toneť monseń tejterem,

Monseń ejednem sisem tejterstë.

Vanïťa, erźa, sisemnest tesëť.

Učiť toń ejsë, aštiť paťacek.

Anśak jovtïnze avaś neť valtnëń –

Surań potmaksoś veľavtś meneleks…

Vese teštijaś, vese mazïlgadś.

A ve tarkasto karmaś liseme

Kovoń konďamo valdo kokorka.

Sestë lissť tenzë sisem tejtertne:

Sisem kal langso ujsť sïń mejelcek,

Sovasť paťacek, arasť ve jonov.

Avardems mazïjť! Moliť ve jonov.

Jaki ikeľgast Surań avakaś,

Vetsi Eŕmezeń ejsë keď pede,

Vetsi dï kortï: “Vant, kočkak, ćoram,

Konata anśak tuji melezëť”.

A erźań ćora vanï ve jonov –

Se tejtertneń langs vesťkak a varštï.

Avaŕgadś sestë Surań avakaś!

Avardi, rangi valoń seľvedsë.

A Eŕmeź kurok tona čires ujś.

Tona čiresënť sonzë sesk nejiź,

Tandadsť ejstënzë mokšoń tejtertne –

Ki sodï kuva vese orgolesť.

Kadovś Kotova anśak śkamonzo,

Karmaś sornomo dï eńaldomo:

– Iľamak toka, molť ton teťaneń,

Molť ombocede, molť dï śukońak…

Kadïk Kotova rangi, eńaldï –

Eŕmeź avardi, kirdi, a noldï.

Nudejks pulosto Dïdaj venč targaś,

Ozasť ejzënzë, tona čires ujsť.

A kuvaťs martost avardś Kotova:

Moli sïnst marto – solï rizksëzë,

Kuvak avardi – sijak pejedi.

Koda mari tejterenzë langa Purejša,

Koda kuči son Purgasnëń ve lomań,

Kuči ve lomań, kuči omboce, kuči kolmoce…

Kučoź lomantne čavoń kedť veľavtsť.

Purnïnze mejle vese mokšotneń:

– Vaj, mokšoń ćorat, sado moń vajgeľs!

Ejsënk mon terďan riksë avardeź.

Purnavkšnosť mokšot Purejšań peŕka,

Tusto viŕ teke arasť ve jonga,

Meneleśkak mik veľkssëst raužkadś.

Martost Purejša kortaś alamot:

– Erźań ćoratne salïź tejterem,

Konata ulneś anśak vejkine.

Meze nej tejems? Koda teń kadoms?

Seŕgedevsť mokšot vese ve valso:

– Miń sïrgatanok dï kulotanok,

Eŕavindeŕaj!

Dï sïrgasť mejle erźań mastorov.

Moliť vejke či – pultïť ve vele,

Moliť omboce – kemenška čentiť.

Čaviť ćoratneń, sajiť avatneń,

Sajsïź – naŕgasïź.

Kepetetsť kuľat se tevenť langa!

Śadoška ejstëst kajťań-kajťań tusť.

Jakiť kuľatne erźań veleva,

Soviť pileva – lisiť kurgova,

Pileś maŕasï – kurgoś jovtasï,

Keleś lezdëmtsï – anśak kunsolok.

Kunsolïť erźat, kemiť potmaksos –

A kemi anśak Purgas śkamonzo,

Jala kunsolï, jala čaťmoni.

Maŕasï Purgas: sonzë udalo

Kortïť erźatne sonzë maŕamga:

– Zńars nej son karmi kurgoń avtneme?

Nať, tundonť uči, koda piśmartnë

Lembe mastorsto sonzë kurgs livtiť?

Pokordavś Purgas neť valtnëń ejsë.

Seke čistënť son vese erźatneń,

Vese aťatneń promksos purnïnze.

Sovaś jutkozost, karmaś kortamo:

– Mon umok maŕan, maŕan pek a part,

Anśak setneneń jala a keman.

Karman kememe, kemsa potmaksos,

Koda monś maŕan vesemeń kurgsto –

Jovtado, erźat, ki meze sodï?

Urakadsť erźat: “Miń sodatano,

Miń maŕatano: palïť velenek,

Rangiť avanok Purejša ejstë”.

Karšozost Purgas meri čurosto:

– Kadïk avardiť pačkoďmezënek!

Avań seľvedtneń kelsë nardasnïk,

Purejšań pelde versë veľavtsnïk.

Sïrgado, erźat! Isťa mon meŕan!

Kepetetsť erźat zërni puŕgineks.

Evkstïź Purejšań veleń pultamsto,

Veleń pultamsto, avań naŕgamsto,

Kolmo čiť sïń ťursť, kolmo veť sïń porsť,

Modaś verijaś, menelś avaŕgadś –

Kijak a izni ťurićatnestë.

Nilece čistë seznize Purgas

Manej konďamo mazï paľanzo –

Erźatneń čamas sezneź jortïze.

Koda sïť kežest erźań aľatneń –

Seľmest kačakadsť, čerest kizïŕgadsť,

Purejšań vijenť ťamakaks noldïź.

Vansï Purejša – beŕanť tevenzë:

Karmasť potamo sonzë aľanzo.

Orgast laborgadsť – karmasť orgoďme.

Orgodevsť ejstëst anśak kolmoška.

Anśak Purejša, anśak ćorazo

Dï ćoranť vejke paro jalgazo.

A erźat veľavtsť – karmasť moramo.

A kuvaťs morsesť erźań aľatne:

Sïnenstkak kurok beŕań tevť pačkodsť.

Ezť kenerť erźat verev varštamo,

Verev varštamo, moroń pŕadomo:

Śuro vidiť sïń – ćarahman čavsï,

Lišmeť kirdiť sïń – jarsïť, a spraviť,

Tuvot levksïjiť – vese aťakat,

Mekštne a raštïť – veleť a kajiť,

Skaltnë, revetne kardazs a moliť,

Kardazs a moliť – jomsiť, a lezdïť.

A sïnś erźatne – sërediť, rezïť

Eŕva ormaso.

Vaj, se škatnestë Suraśkak murdaś –

Lija mastorov!

A šajťanoń pokš, kiska Purejša,

Sende mejlejak eščo eź kardavt!

Samodo mejle, seke keženť pačk,

Jakaś Purejša ruzoń mastorov,

Pulźakšnoś toso kńazenť ikelev,

Avardś pulźado sonzë ikele:

– Pek ejsëń čavi erźań kirdićaś,

Aštek moń kisë – uľan toń lomań.

Tejevan toneť viška vežaśkeks.

Seke eŕavkšnoś ruzoń kńazenteń,

Sekeń učiľ son ki sodï źardo.

Son umok vanïľ, vanïľ ve seľmsë

Erźamokšo langs, učiľ śovnomast.

Son lamo kučneś erźań mastorov

Kuľań purnïćat, teveń mučkićat.

Anśak erźatne setneń kundïliź.

Jala kundïliź, jala vetiliź

Vasńa Purgasnëń, mejle Eŕmezneń.

Eŕmeź vačkodiľ kočkaŕavast sïnst

Vaksoń kuvalmso vejteń-vejteń eskť

Dï noldïlinze sïnsest mastorov.

Karmasť peveŕme śokseń lopineks

Eŕva mezeń tevť erźatneń langa.

A erźat-mokšot anśak pejedilť.

Pejelesť mokšot, pejelesť erźat,

Koda ersesť sïń – kedte keďs kundaź.

Kodak śovnozevsť, savś tenst avarďkšnems.

Koda sïrgi ruzoń kńaześ erźa langs!..

Purnï ojeskanť kolmo mastoroń,

Teke viŕ purnaś! Sonzë ojskaso

Mokšotkak ulnesť, dï ruztkak ulnesť,

Dï ulnesť eščo lamo polovect.

Sïrgasť ve pelde – jonksoś čopotetś,

Moliť vejke či – pultïť ve vele,

Moliť omboce – kemenška pultïť:

Palïť veletne – vedsënťkak pijat,

Rangiť avatne, rangiť ejkakštnë,

Pilevaŕatkak ejstëst kuš potliť!..

Sïń čavoź čavilť dï martost sajilť,

Tejnekšnesť seľvedť – Suraś langa čudś.

Erźań seľvedte lejtne peškelesť!

Vaj, te tarkasonť veľavtï jovksoś

Erźań seľvedeks!..

Tejede, ćorat, tejede, avat,

Verepazonteń paro śukońavks.

Tejede seń kis, meks eź sav tïnenk

Eŕams se škastonť!

Purnïnze Purgas vese erźatneń,

Vansï – a satïť, ejstëst alamo.

Tejems a meze. Kučś son jovtïćat

Lija mastorov vijeń terdeme.

Tosoń lomantne velť pek a kapšilť:

Kolmo kovt jozasť śarkov čovonest,

Peľ ijeń turo – sijev kuťmerest, –

Mejle ta-koda ve kńaź pačkoleś.

Varštaś ruztnëń langs – novolsť ponksonzo,

Tandadś, talakadś dï mekev orgodś.

Nusmakadsť erźat, tejevsť sumboŕat,

Meľavtïť eśkast: vijest a satï.

Kortïť salava dï eś pŕast śudïť.

Anśak ve Purgas pŕanzo a śudï:

Purnï ťurićat, tenst kedjonkst jorï.

Dï Eŕmeź meńgak meľks a meľavtï:

Jaki pejedeź, vešni nalksemat,

Musï Kotovań – sasto palasï,

Son katka levksëks nalksi martonzo,

Pejeń čikordoź tuŕmań škanť uči,

Raužo tolso palï sedejzë.

Eŕmeź tejś sabľa jondoldo valdo,

Parste čovize, pštinzë varčize:

Sabľanť pštinzë troks čova čeŕ kajaś.

Kodak kajize, čereś praś kavtov.

Mejle tejś Eŕmeź naloń noldtnema.

Noldaś vejke nal – peznaś ve teštes,

Noldaś omboce – kolmoń pačk jutaś.

Seke eŕavkšnoś anśak Eŕmezneń.

Molś son avanstëń – tenzë śukońaś,

Sonzë ikele kortaś tujemstë:

– Večkik Kotovań, iľa avarďkšne,

Kirdiť seľvedeť, sťako iliť valt.

Oznok moń kisë čavo pakśaso,

Čavo pakśaso, kadoń kudoso.

Avazo tenzë kortaś avardeź:

– Ulť teń salmuksoks, peznak sedejzëń

Dï śangordt toso ojmeń targamsto. –

Palïze Eŕmeź sïre avanzo,

Mejle Kotovań kedte kundïze,

Varštaś a kemeź sonzë seľmeva.

Mezejak eź muj, źars son eź vanno,

Kotovań seľmstë soroń konďamo.

Parste palïze dï karmavtś tenzë:

– Iľa meľavto, iľa avarde:

Salov seľvedeť moneń pačkodiť,

Čemeńks tejeviť valdo sabľavan,

Sabľam aržiji – seske čavsamiź.

Mejle zepstënzë targaś pšti pejeľ.

Vesemeń pingstë čočkos śalgize,

Pile maŕamga śalgomstonzo merś:

– Petnindeŕaj veď te pšti pejelstënť,

Merede mondeń: karmaś sizeme.

Purgindeŕajť verť pejelenť ejstë,

Merede: čaviź, kuloś Eŕmezenk, –

Śukońaś Eŕmeź sïnenst kenkš langsto

Dï sïrgaś vejsë erźatneń marto.

Moliť erźatne, moliť boďatne...

Moliť vejke či – čiś tenst a lisi,

Moliť omboce – čiś tenst a varštï.

Mejle lisś čizë, karmaś pideme –

Teke kaštomo tejevś mastorksoś.

A lotkiť erźat, moliť ikelev!

Moliť vejke či – porksïť vejke vij,

Moliť omboce – kemenška madstiť.

Kolmoce čistënť pakśaś raužkadś:

Ine vij araś kolmo mastoroń.

Araś perťpelde, pakśanť tapardïź.

Mezť sesë ulnesť? Tïnś čaŕkodťado…

Erźatneń ejstë kadovsť alamot,

Kadovsť alamot: lovoms a mezest.

Potazevsť erźat anśak ve raško,

Nežadïź piľgest sedejak parste.

Targize Eŕmeź naloń noldtnemanť,

Noldï vejke nal – čavi ve lomań.

Noldï omboce – kemenška čavi,

Noldï kolmoce – śadoška madsti.

Noldtninze isťa vese nalonzo.

Varštaś – ruztnëde sedejak lamo!..

Vešnize Eŕmeź sestë teťanzo.

Kučize sonzë erźań mastorov:

– Riznï sedejem, riznï, sëredi,

Raužo a part razdiť ejsënzë…

Aźo čijť, teťaj, orgodť salava,

Kekšniť erźatneń viŕga-latkova,

Dï ilink stuvto sajems Kotovań…

Merede tenzë – sonzë a stuvtsa.

Orgodevś Purgas anśak śkamonzo.

Kiska ladso čijś – kenerś jovtamo.

Kučize Eŕmeź kudov teťanzo.

Targize mejle kundsto sabľanzo,

Konata ulneś jondoldo valdo.

Kepedsï sonzë – pakśaś valdomi,

Kuva avoldï – anśak pŕat kočksek!

Kavto čiť isťa langast avoľaś.

Vansï ruzoń kńaź: beŕanť tevenzë,

Ruzoń ojeskaś parste cerľakadś,

Vese čurokstomś – nejat pačkanzo.

Mejsëjak Eŕmeź tenst a tuvtovi.

Purnïnze kńaześ vese aťanzo,

Vese aťanzo, preveń kirdinzë:

– Ojsede, aťat, karado-karšo,

Arsede parste końań nežadoź.

Koda te erźanť, mejsë engamtoms?

Lagorńasť aťat, činev kućat prok,

Peleči sëstavtsť – mezejak ezť meŕ.

Koda čopotetś, parste sundeŕgadś,

Jutkstost kepetetś anśak Purejša,

Kńazenť ikelev araś śkamonzo:

– Mon sodan ve meńks, – meri kńazenteń. –

Uli isťamo sïre babine,

Kuvsi śkamonzo kadoń kudoso,

Kovgak a jaki, kińgak a nekšni:

Kuvsi, avardi, śudï eś pŕanzo –

Kodajak tenzë a sï kulomaś.

Kulomaśkak mik sonzë stuvtïze.

Moľan śukońan mon se babanteń…

Vešan kedstënzë meze eŕavi.

Eri Kotova, ašti ta-koda,

Sedejeń kundaź jaki-nučkseti,

Seľvedeń kirdeź, sizesť seľmenzë,

Kostojak tarka aštems a muji,

Kozoń a putsï sedej jožonzo,

Kodamo psisë sonzë a eždsï,

Jalateke son potsonť avardi.

A kuvaťs isťa ciďardś Kotova,

Eŕmezde mejle kurok avaŕgadś –

Stuvtïnze sonzë tujema valtnëń,

Ezť kirdevť tenzë taštaź seľvedtne.

Rangi Kotova, morï avardeź:

– Kundan mazïj nimiľav,

Salavińka palasa.

Moľan vasov pando pŕav –

Varma meľga noldasa.

Livťak, livťak, nimiľkaj!

Iľa pongo kineńgak,

Iľa lotka kozońgak,

Vidstë Eŕmezneń livťak…

Mujik sonzë kostojak,

Tokik sasto kasmo pŕas… –

Avardi isťa čistë Kotova,

Kemeneń kirda čudi seľvedsë.

Ašti komado – činťkak a nesï,

Činť son a nesï, kovonť a vastsï.

Anśak činzë kis varštï vaľmava,

Varštï vesť anśak vasolce kinť langs

Dï komi mekev seľvednek-meznek.

Se avardemaś pačkodś Eŕmezneń,

Veľavtś aparoks, sedejzënzë kuzś.

Salov seľvedtne sabľavanzo sradsť,

Ťuža čemeneks pedsesť ezganzo.

Noškalgadś sabľaś, pštizë jomatotś –

Apkažgak pštizë parste a keri.

Eŕmeź ejsënzë jala avoli,

Kuva avoldï – śado pŕat sezi.

A ruztnëń ejstë sedejak lamo…

Potazevsť erźat eščo ve raško.

Maŕasïź aľat: tevest a kodat.

Terdize Eŕmeź sestë Dïdajeń,

Kučize sonzë erźań mastorov:

– Aźo čijť, jalgaj, kardïk Kotovań!

Iľa meŕ tenzë avardemede –

Ladsik mejsëjak, karmavtt tujemstë,

Moń tujmań valon čapiť pŕazonzo…

Mejle kostojak mastoronť langsto

Mujik Modańań, povik kodajak,

Targik modasto sonzë vijenzë.

Kandt teń kopordams, lecik sedejem:

Jožom aparo – karmiń sizeme.

Pačkodś Purejša sïre babanteń,

Mujize sonzë virstë kudonzo,

Sovaś salava, veľavtś kudovanť.

Kijak ejsënzë lomań a eri,

Lomań a eri, ojme a leksi:

Erij lomaneń košt a maŕavi,

Anśak kulomań čine kačadï.

Ašteś Purejša, učoś alamos,

Kijak a sovi, tenzë a pškadi.

Kardaz kunškas lisś, jutaś kardazga,

Kuztema pestë reďaś Sarazke.

Ašti Sarazke, ašti kukoŕa,

Ve piľge langso sornï śkamonzo.

Kevkstize sonzë sasto Purejša:

– Koso azorot? Jovtak, Sarazke,

Kekerdť, śormavne, kov son veľanzaś?

Tenzë Sarazoś nereń čirteź merś:

– Vasńa andomak, makst teń tovźurot,

Mejle simdemak tonseť komorsto.

Andïze sonzë parste Purejša,

Simdize vedte tutmań tocťatoms.

Seń kis Sarazoś kekerdś alamos:

– Kuloś azorom – śkamon kadoviń.

Eŕan avardeź, tarďan urozoks:

Kijak nej moneń ve jamks a kaji,

Jamkske a kaji, veď teń a putï,

Kadïmim tezëń śkamon azorom.

Azdan, mezť tejni modanť potso nej?

Sarazonť pelde lamot mezť kevkstńat!

Mezejak lija eź kevksť Purejša,

Kuztema pestë kojme angordaś.

Mujize babanť virstë kalmonzo,

Karmaś ejsënzë kojmsënť štavtomo,

Maŕasï: babaś tenzë eńaldï:

– Kadïť lovažan, iliť sokaŕa.

Zńaro veŕ simiť eri lomanstë!

Nať, eziť topodť? Pediť kulozes…

– A kadtan, šajťan! – seŕgedś Purejša, –

A mujindeŕat moneń meńks meńgak,

A jovtïndeŕat, mejsë čavovi

Erźań od ćoraś, vijev ťurićaś.

Jovtïndeŕasak, parot a stuvtsa,

Karman ojmeť kis čistë oznomo.

Undov vajgelsë babaś merś tenzë:

– Sevate ćoranť araś čavizë,

A čavićazo, a tuvtïćazo.

Źardojak tïnenk son a čavovi.

Mejsëjak erźat tenk a keršaviť!

Anśak mon ve meńks sodan seń ejstë!

Mastoronť langso uli tejterem,

Gujeń vaŕaso eri ta-koso,

Isťamo jožov – ineguj mani!..

Kińgak a večki, anśak eś pŕanzo,

Jaki salava, kortï udalga,

Muti-čovori, lomanť śovnovtï.

Aźo molť tenzë, evkstïk udomsto,

Sonzë pŕasto čeŕ kodajak ton sezť.

Sezť ton vejke čeŕ sede kuvaka,

Sajik se čerenť, tapik ve penzë

Dï putïk sonzë ćoranť udalov.

Dï tejś Purejša, koda babaś merś:

Sajize čerenť – pisteks1 tejize,

Kajize sonzë kozoń eŕavi,

Kodak kajize – čereś gujks veľavtś.

Ladsize Dïdaj naćas Kotovań.

Varštaś – pejelstënť butrav veď lisi…

– Te Eŕmeź isťa karmaś sizeme! –

Seŕgedś isťa vesť dï tuś ucorso.

Mujize tago latksto Modańań,

Karmaś kedstënzë ine vij vešme.

Tenzë Modańa pŕanzo čaravtï:

– Targik Kotovań vasńa seľmenzë,

Anśak viť seľmenť neŕgstïk salmuksso,

Seľme lomanenť anśak vesť pupstïk.

Maŕasï Dïdaj: son a mańavi,

Kortaź martonzo, maštï vijezë.

Čamas seľgize dï merś tujemstë:

– Veľavtt vatrakšoks, tejevť naulaks!

Kadïk toń ejsë lomanť kučkoriť,

Naulot langa vese nolažtniť.

Tejevś Modańa moda vatrakšoks.

Kučkordïze vesť Dïdaj viť piľgsë –

Dï kurok sede Kotovaneń čijś.

Ašti Kotova, pŕa a kepedi.

Riksë avardi – zëheľ a meri.

Ladsemenzëjak Dïdaj eź karma,

Avoldaś anśak kedsë sonzë langs.

Varštaś – pejelstënť tomba verť petniť...

Targize Dïdaj čočksto pejelenť

Dï tuś martonzo čijeź ucorso.

Koto čiť Eŕmeź ašteś śkamonzo,

Koto mart peŕka keŕaź pŕat vačkaś,

Sisemecestënť karmaś sizeme.

Noškalgadś sonzë valdo sabľazo,

Kadovś ejstënzë anśak lijnezë.

Avoldaś Eŕmeź – sezevś sabľazo,

Kadovś sonzë keďs anśak ve pezë.

Potazevś Eŕmeź eščo ve raško –

Gujeń taparksos tapavś piľgezë...

Puporďaś Eŕmeź, śavorś mastorov,

Śadoška pikat peznasť ejzënzë.

Kuvaťs tago-meks Eŕmeź a sťavi,

Kuvaťs tago-meks teči ojemsi.

Kijak a peli sonzë ejstë nej,

Kavto varakat jakiť vakskanzo,

Jakiť malava – učiť seľmenzë.

Kemenška veŕgizt aštiť ve jono:

Irnïť a parste, modanť razediť,

Vanïť Eŕmeź langs, kurgstost sïjť čudiť.

Dï kuvaťs jala targsi ojmenzë

Pakśa kunškaso Eŕmeź kulomsto.

Meks son a kulï? Meks son a kapši?

Eli uči son Kotovań ejsë?

Čiji Kotova čavo pakśava,

Nučkoń-nučk čiji, čiji štapo son:

Sonzë paľazo viŕga čijemstë

Taradoń sur pŕas kadnovś-pongavtnevś.

Čiji Kotova, kovgak a varštï,

Čeŕkodavksozo livti meľganzo –

Varmaś ejstënzë vakska orgodi.

Ojmeń pideź son karmaś vešneme...

Kodak mujize, langozonzo praś,

Karmaś rangomo, komaś lajšeme.

Źars isťa avardś? Anśak sonś sodïľ.

Se lajšemadonť čuvttnëńgak virsë

Tokavsť sedejest, pilest lužakadsť.

Komasť taradost, lopast avaŕgadsť.

A pakśań tikšeś menďavś avardeź,

Lajšema škań perť ašteś komado.

Avardś Kotova, siześ avardeź –

Salov seľvedte olasť seľmenzë,

Olasť sënenzë, sëń kev peľksënzë.

Vansï Purejša: siześ Kotova,

Siześ avardeź, peškedś seľvedte.

Udalonzo molś, karmaś ladseme:

– Mejs ton avarďat? Čuďat seľvedsë?

Veleń pejdemat tesë lajševťat.

Nardïť seľvedeť, iľa avarde!

Makstan bojarnëń, makstan paroneń,

Sajťanzat son toń lija mastorov,

Sëreť oršasï suvso-parsejsë,

Peleveń tešte putï końazot.

Se valtnëń karšo merevś Kotova:

– Iľamak tokše, iľamak stoma,

Kadïk avarďan teke tarkasonť!

Eŕva seľvedem – altaź tešteška.

Vansï Purejša: son a terdevi –

Kundaś ejzënzë, karmaś sajmenzë.

Sestë Kotova neďaś Eŕmeź ejs,

Kundaś ejzënzë – veľavtś kilejeks.

A Ermeź sende, sonzë kundavtto, –

Seske kevenzaś, keľme kevks tejevś.

Veľavtś Purejša, varštaś ve jonov,

Sonzë udalo Dïdaj avardi,

Kargoć prakstaso nardtni seľmenzë.

Seŕgedś Purejša tenzë a parste:

– Tija mezť lïtat? Mezeť aznovtat?!

Aźo tuvot vant, niksek udalost,

Tuvoń piresë pingeť jutavtïk!..

Meriksëľ tenzë eščo tago-mezť,

Kajiksëľ tenzë morgov palkaso –

Eź kenerť meŕme, eź kenerť ťuŕme –

Dïdaj pejelsënť sonzë teškstïze.

Čaviź Dïdajeń, kajiź ve jonov.

Kavto varakat targiź seľmenzë,

Aparo veŕgizt sezniź rungonzo,

Śańakat kandtniź pizëks čerenzë.

Pajstomo kuko sonzë lajšize…

Avaŕkaj tikše langozonzo kasś.

Čaviź Eŕmezeń, čaviź Dïdajeń,

Veľavtś Kotova ašo kilejeks.

Dï tečimeń čis erźań mastorso

Ašo panarso sehte kunškaso

Son, se kilejeś, ašti śkamonzo,

Lïjni śkamonzo, sudri čerenzë.

Eŕva tundone erźań tejtertne,

Kedte keďs kundaź, kištniť peŕkanzo,

Siziť kištnemstë – moliť keventeń,

Ojsiť langanzo, karmiť ojmseme.

* * *

Pŕadïze aťaś mazïj jovksonzo.

Koj-kak kepetetsť erźat tarkastost:

Jovksonť kunsoloź piľgest matratotsť,

Novolsť sedejest, počkodsť seľvedest –

Avardsť salava, kortasť alamo.

Sonsenzë seľmstë, jovksoń jovtnićanť,

Kavto seľvedť prasť – sïrneń eŕgeškat,

Keversť mastorov, tikše pots jomasť.

Erźań tejtertne mujiź ta-koda

Dï tečims nevtniť ejsëst salava.

Source: goloserzi.ru